Architektonická idea sa začala rodiť už v roku 1958 v súťaži kde prvú cenu získal kolektív Š. Ďurkovič, F. Milučký a V. Ružek. O desať rokov neskôr sa dostal F. Milučký k definitívnemu projektu nie na pôvodnom mieste v centre mesta, ale na okraji starého piešťanského parku blízko Váhu, ako osamotený ostro rezaný solitér. Milučkého vysoko estetizovaný prístup k robeniu architektúry, tečúci priestor, rýchly, strnulý výraz opakujúcich sa elementov a motívov (paralelné steny), nestráca v inom (ani politickom) kontexte zmysel ani svoje kúzlo. Estetizujúci prístup abstraktného formalizmu napokon neoponoval ani oficiálnej kultúrnej politike. Poslednou istotou zostáva prítomnosť materiality a jediným absolútnym sa stáva okrajová moderná hodnota – estetika.
Literatúra:
ZALČÍK, Tibor: Dom umenia v Piešťanoch. Projekt 23, 1981, 1 – 2, s. 16 – 32.
ZALČÍK, Tibor – DULLA, Matúš: Slovenská architektúra 1976 – 1980. Bratislava, Veda 1982. 192 s.
DULLA, Matúš: Architekt Ferdinand Milučký. Bratislava, SAS 1998, 99 s.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002, 512 s.
TOPOLČANSKÁ, Mária: Dva prístupy k modernite. Alena Šrámková a Ferdinand Milučký. Architektúra & urbanizmus 40, 2006, 2 – 3, s. 137 – 155.
