Bratislavská časť Kramáre bola v roku 1949 zvolená ako územie pre nové „klinické mesto“ so sústredenou výstavbou zdravotníckych zariadení. Dôvodom bola najmä obava z lokalít v blízkosti štátnych hraníc tesne po 2. svetovej vojne. V tomto období bola zároveň vypracovaná smerná štúdia o zdravotníckej sieti Slovenska, ktorá sa stala základom pre plánovaný rozvoj nemocníc. Jednou z jej najdôležitejších zložiek bolo vybudovanie novej mestskej nemocnice v Bratislave.
Na základe výsledkov architektonickej súťaže vytvorili v bratislavskom Stavoprojekte projekčnú skupinu, ktorú viedol architekt Gustáv Paul. Na projekte pracovali aj ďalší poprední slovenskí architekti Eugen Kramár a Štefan Lukačovič. K realizácii stavby sa však nepodarilo pristúpiť ani v 50. rokoch. Na základe novej požiadavky boli spracované dve nové štúdie, ktoré zredukovali lokalitný program a výstavbu rozdelili do etáp. Víťazný autorský kolektív pod vedením Štefana Imricha prispôsobil architektonický koncept trojetapovej výstavbe. Prvá zahŕňala monoblok s kapacitou 650 postelí, polikliniku, hospodársky komplement a inžinierske siete. Druhú etapu tvorili stavby detskej a infekčnej nemocnice, tretiu teoretické ústavy s kompletným vybavením.
Dominantou nemocnice je 14-poschodový, trojkrídlový monoblok v pôdorysnom tvare otvoreného písmena Y. Nemocničné izby sú orientované na juh, operačné sály na sever. Poliklinika má podobu nízkej hmoty. Na južnej strane sa k nej spojovacím krčkom pripája sedempodlažná budova detského oddelenia. Administratívna budova je vyčlenená z objektu a obsahuje aj centrálnu vrátnicu situovanú pri vstupe do nemocničného areálu. Konštrukčne je výškový monoblok železobetónový skelet s rovnými doskovými stropmi založený na module 3,30 x 6,00 m, poliklinika a ostatné objekty majú modul 6,60 x 6,00 m. Dispozičné riešenie je jednoduché a umožnilo diferenciáciu rôznych prevádzok a dobrý prevádzkový vzťah polikliniky a lôžkovej časti.
V čase dokončenia bola nemocnica na Kramároch najmodernejšou nemocnicou na území Slovenska a dodnes sú kvality tejto architektúry zrejmé v kontexte histórie povojnových stavieb pre zdravotníctvo.
autor textu: Laura Krišteková
Literatúra:
LUKAČOVIČ, Štefan: O problémoch a projekte mestskej fakultnej nemocnice v Bratislave. Projekt 1, 1959, č. 5, s. 68 – 70.
KRAMPL, Ernest: Mestská nemocnica na Kramároch. Projekt 10, 1968, 1/12, s. 229 – 240.
STRNADEL, Zdeněk. Občanské stavby: Československé a evropské nemocnice z druhé poloviny XX. století. Brno, Vysoké učení technické 1988. s. 24 - 26.
MÜLLER, Rajmund – RAJCHL, Jaroslav – VÍTEK, Jaroslav – ŠAVLÍK, Milan. Rozvoj zdravotníckej výstavby v Slovenskej socialistickej republike: 40 rokov zdravotníckej projekcie – 20 rokov Zdravoprojektu. Martin: Osveta 1988.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
MORAVČÍKOVÁ, Henrieta a kol.: Bratislava atlas sídlisk. Bratislava, Slovart 2011, 224 s.
