Centrá voľného času pre mládež boli počas socializmu väčšinou zriadené v adaptovaných palácoch, úradoch a školách. Úlohou pavilónovej stavby bývalého Ústredného domu pionierov a mládeže v Bratislave (dnes Iuventa) bolo poskytnúť takéto priestory v patrične navrhnutom objekte. Pre nový areál bola zvolená poloha na západnom svahu mestského lesoparku, pozdĺž vrstevnice vŕšku Sitina. Výhody tejto lokality boli tesná náväznosť na mestské sídelné útvary Kútiky a Záluhy, Líščie údolie, kúpalisko a športový areál.
K objektu vedie smerom od údolnej cesty prudký svah, ktorý prekonáva dlhé exteriérové schodisko. Stavba je štruktúrovaná do šiestich pavilónov prepojených pozdĺžnou komunikáciou. Hlavný vstup je situovaný excentricky, medzi pavilónom plavárne a troma identickými pavilónmi vyhradenými pre herne, učebne, ateliéry, a administratívu. Štvrtý pavilón je na tejto osi zasunutý do svahu; je tu sociálne a hospodárske zázemie organizácie a ubytovacie priestory. Z hlavného vstupu sa tieź vchádza do zadného pavilónu s divadelnou sálou pre 400 divákov. Vstup do divadelnej sály zdobí sgrafito Eleny Bellušovej. Hmota divadelného pavilónu je akcentovaná zrezaným kužeľom na streche, ktorý sa vyníma z inak rytmickej horizontálnej kompozície. Stavebná technológia bola riešená v montovanom skelete Priemstav v moduloch 6 — 9 a 7,2 m. Objekt divadla je riešený veľkorozmerné oceľovou konštrukciou, ktorú navrhla skupina bratislavskej projekcie s VŽ Vítkovice.
Architektúra bývalého domu mládeže má charakteristické znaky slovenskej neskorej moderny. Jej monumentalitu umocňuje samotná morfológia prostredia. Súčasťou areálu mali byť podľa pôvodného projektu aj objekt astronómie, amfiteáter, vonkajšie športoviská a táborisko. K výstavbe tejto časti už neprišlo.
autor textu: Monika Bočková
Literatúra:
MONCOĽ, Milan — BAUER, Ladislav: Ústredný dom pionierov a mládeže v Bratislave, Projekt 1989, č. 4, s. 16 — 19.
