Dom Kultúry v Zrkadlovom háji bol postavený ako kultúrno-osvetové zariadenie s kapacitou 1281 sedadiel pre obyvateľov bratislavskej Petržalky, najväčšieho slovenského sídliska. Monotónne prostredie unifikovanej panelovej výstavby bolo ideálnym miestom na testovanie princípov postmodernizmu. Príklon k eklektickej formálnej postmoderne stirlingovského typu sa prejavuje na farebnom riešení fasády, kde horizontálne pásy v parteri odkazujú na historickú bosáž, ale najmä na stvárnení hlavného vstupu ako štylizovaného portika s ľahkou konštrukciou z oceľových rúrok spočívajúcou na masívnych valcovitých stĺpoch. Portikus predstupujúci pred fasádu budovy mal vymedziť vstupné predpolie kultúrneho domu, a tak evokovať tradičný mestský priestor. Paradoxne sa však stal len iným výstredným solitérom v rozvoľnenej krajine sídliska.
Ťažiskom dispozičného riešenia je dvojúrovňová polyfunkčná hala s minimálnym počtom obmedzujúcich prvkov. Prevádzkové celky umiestnené na 1. poschodí (dve veľké klubovne, knižnica s voľným výberom a klubovne pre krúžky) tvorili jej galériu. Na prízemí umiestnený barový pult bol súčasťou polyfunkčnej haly. Z hľadiska režijných postupov takýto priestor vynucuje experiment. Okrem polyfunkčnej haly disponuje dom kultúry aj kino-divadelnou sálou so stupňovitým sedením.
Interiérovým prvkom dominuje stropný podhľad, ktorý v kazetovej forme prechádza prakticky celým objektom. Podhľad veľkosťou modulu citlivo reaguje na zmenu priestoru, súčasne je nosičom osvetlenia a akustickej úpravy. Interiérové prvky jasne červenej farby kontrastne dopĺňajú najmä neomietané lícové murivo kino-divadelnej sály.
autor textu: Monika Bočková
Literatúra:
JANČO, Peter – MRÁZEK, Pavol: Kultúrno-osvetové zariadenie pre bratislavskú Petržalku, Projekt 1982, roč. 24, č. 7, s. 34–36.
MARKO, Ivan: Svitanie v Zrkadlovom háji, Projekt 1982, roč. 24, č. 7, s. 36–37.
MORAVČÍKOVÁ, Henrieta - SZALAY, Peter. Domy kultúry na Slovensku: Vzostup a pád jedného typologického druhu. In Osvěta, kultura, zábava: kultúrní domy v Československu,Michaela Janečková, Irena Lehkoživoá (eds.) 2024, VI PER: Praha, s. 681-767.
