Dom kultúry v bratislavskej časti Ružinov bol pôvodne navrhnutý ako súčasť kompaktného centra občianskej vybavenosti. Od tejto urbanistickej koncepcie sa napokon upustilo, a v území vzniklo niekoľko solitérnych objektov (Junior hotel, Dom kultúry, Obchodný dom Ružinov, administratívna budova Kerametalu).
Jadrom dispozičného riešenia Domu kultúry je ústredná dvorana, ktorá plní funkciu centrálneho komunikačného, rozptylového a oddychového priestoru. Dvorane dominuje osvetľovacia skulptúra - obrovský strapec zrkadliacich sklených gúľ, zavesený v strede nad fontánou. Denné osvetlenie tohto priestoru je riešené kupolovými svetlíkmi. Po oboch stranách dvorany sú na dvoch podlažiach rozmiestnené jednotlivé prevádzky. Dom kultúry disponuje iba jednou sálou. Jej multifunkčnosť architekti zabezpečili použitím zásuvnej podlahy. Druhým spoločenským priestorom je klubovňa, ktorá bola s kapacitou 150 miest optimálne pre malé javiskové formy, bábkové divadlo, či besedy.
Objekt bol realizovaný ako montovaný železobetónový skelet. Skladbu skeletu autori priznali ako v interiéri tak aj v exteriéri. Riešenie fasády materiálovo diferencuje nosné a nesené konštrukcie. Kým obvodový plášť bol obložený bielymi lamelami, betónové plochy skeletu boli ponechané v bielom nátere.
autor textu: Monika Bočková
Literatúra:
BAHNA, Vladimír - BREZA, Mikuláš - MALOVANÝ, Marián: Dom kultúry v bratislavskom Ružinove. Projekt 1987, roč. 29, č. 8, s. 12.
KRIVOŠOVÁ, Jana - LUKÁČOVÁ, Elena: Premeny súčasnej architektúry Slovenska. Bratislava: Alfa, 1990, s. 161-162.
