Slovenská národná galéria založená v roku 1948, získala svoje sídlo v objekte bývalých vodných kasární v Bratislave, ktorých južné krídlo, kvôli rozšíreniu dunajskej promenády zbúrali v roku 1940. Na výstavné účely začali Vodné kasárne používať v roku 1955 (architekti rekonštrukcie František Florians a Karol Rosmányi). Už na konci 50. rokov však bolo jasné, že SNG bude potrebovať viac priestoru pre svoju činnosť. V roku 1962 vytvoril architekt Vladimír Dedeček na podnet vtedajšieho riaditeľa SNG Karola Vaculíka prvé skice dostavby areálu bývalých kasární. V roku 1963 vypísal Zväz slovenských architektov študijnú úlohu a rok nato komisia vybral návrh Vladimíra Dedečeka ako najlepší (ďalší autori Jaroslav Frágner, Eugen Kramár, Peter Beňuška). Prístavbu výstavných priestorov a administratívnej časti galérie riešil Dedeček ako sústavu jednoduchých doskových objektov. Hlavný výstavný priestor postavený na pilóty situoval na mieste južného krídla kasární. V roku 1967 bol architekt Dedeček vyzvaný k aktualizácii projektu. Architekt zásadne premodeloval architektonické formy hlavného výstavného krídla, ktoré vyzdvihol do výšky 7.8 metra nad terén bez podpôr. Konštrukciu „premostenia“ tvorí priehradové nosníky s konštrukčnou dĺžkou 73,5 m. Celkovú hmotu južného krídla kaskádovito vysunul smerom k Dunaju, výstavný priestor poňal ako otvorený priestor s dvoma ustupujúcimi galériami presvetlený aj prirodzeným svetlom so severnej presklenej strechy. Administratívne krídlo SNG tiež kaskádovito vysunul smerom do Mostovej ulice ako kontrast k pôvodne plánovanej ustupujúcej hmote hlavného vstupu, plánovaného v nároží Rázusovho a mostovej ulice. Táto časť však nebola zrealizovaná, keďže neprišlo k demolácii dvoch bytových domov. Aj čo sa týka materiálového prevedenia či vybavenia technológiami prišlo k viacerým zmenám oproti projektu. Zásadný vplyv na vyznenie celého komplexu mal zmena plánovaného kamenného obkladu za fasádny systém z hliníkovým podhľadom značky FEAL. Ten farebne stvárnili s pre architekta charakteristickou farebnou kombináciou červenej a biele farby podporujúcej plastické vyznenie hmôt. Tesne po roku 1989, kedy sa Dedečkova prístavba stal jednou z naj kritizovanejších diel obdobia socializmu v Bratislave pristúpili k rekonštrukcii presklených plášťov výstavných krídel galérie, to však viedlo k zhoršeniu technického stavu výstavných priestorov v južnom krídle, to bolo v roku 2001 uzavreté pre verejnosť. Po rozsiahlej odbornej diskusii SNG pristúpilo k plánu rekonštruovať komplex. V následnej dvojkolovej architektonickej súťaži zvítazil návrh ateliéru BKPŠ Martin Kusý a Pavel Paňák. Zrekonštruovaná galéria bola verejnosti sprístupnená 21 rokov po jej uzavretí.
Literatúra:
BELLUŠ, Emil.: Dobudovať Slovenskú národnú galériu, Výtvarný život č. 3., 1957, s. 91-94.
THURZO Igor: Budova Slovenskej národnej galérie a jej história. Československý architekt, 1978, č. 7., s. 4-5.
VACULÍK Karol: Nové priestory a expozície Slovenskej národnej galérie. Výtvarný život, 1978, č. 7, s. 12 – 19.
LIŠČÁK Jozef, MRUŠKOVIČ Štefan, DEDEČEK Vladimír: Areál Slovenskej národnej gallérie v Bratislave, Projekt 1981, č. 1-2, s 4-11.
SZALAY, Peter: Architekt Vladimír Dedeček. Architektúra & Urbanizmus 39, 2005, 3 – 4, s. 127 – 148
DLHÁŇOVÁ, Viera: Memento mori slovenská architektúr. Miera udržateľnosti architektúry neskorej modern na konkrétnom príklade Dedečkovej prístavby Slovenskej národnej galérie. Ročenka SNG v Bratislave – Galéria, 2011, s. 93 – 107.
PAŇÁK Pavol: Rekonštrukcia a dostavba areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave. Architektúra & Urbanizmus 2013, č. 3-4, s. 266 – 279, dostupné online
Vladimír Dedeček, Interpretácie architektonického diela. Monika Mitášová (ed.), Bratislava: SNG, s. 88-103
