Obchodný dom Jednota bol v súlade so staršou urbanistickou štúdiou historického centra Trnavy situovaný na mieste asanovanej zástavby v tesnej blízkosti Trojičného námestia. Dve vstupné fasády sú orientované do Dolnopotočnej ulice a Zeleného rínku – priestranstva, ktoré obchodný domu tvorí spolu s protiľahlým domom kultúry. Na jeho južnej strane sa predpokladalo vybudovanie obchodného domu Prior, ktorý však nebol realizovaný, rovnako ako zamýšľaný systém terás a premostení pre chodcov na úrovni prvého poschodia (s výnimkou terasy na západnej strane OD), ktorý by tieto objekty prepojil.
Projekt obchodného domu vznikol na základe vnútropodnikovej súťaže Družstevného projektu (DRUPRO) Bratislava podľa návrhu architekta Lumíra Lýska v roku 1969. Autor sa v návrhu odklonil od zaužívanej koncepcie, ktorá architektúru obchodného domu chápala ako uzavretú krabicu bez okien. Namiesto toho vytvoril plastickú hmotovú kompozíciu, ktorá napriek veľkorysému stavebnému programu (celková výmera šesťpodlažnej stavby prevyšovala OD Prior v Bratislave architekta Ivana Matušíka) úspešne nadväzuje na mierku a charakter susednej historickej zástavby, zároveň však graduje smerom k väčšej mierke novovznikajúcej architektúry v okolí. Z konštrukčného hľadiska stavba použitím monolitického železobetónového skeletu s modulom 9 x 9 m nadviazala na súdobé obchodné domy. Jej architektúra je však dynamicky členená, a to v prísne vymedzených, vzájomne sa predstupujúcich, uskakujúcich a prerezávaných objemoch, ktoré ukotvujú mohutné zaoblené veže komunikačných a inštalačných jadier. Členitosť jednotlivých fasád zároveň odráža funkčné požiadavky dispozície, v ktorej je dôsledne oddelená návštevnícka časť, zásobovanie a zázemie OD, určené jeho zamestnancom. Predajné plochy v suteréne (vyhradenom samoobslužnej predajni potravín) a na prvých troch nadzemných podlažiach, prepojené eskalátormi uprostred dispozície, sú prístupné dvoma vstupmi zo Zeleného rínku, respektíve Dolnopotočnej ulice. Zatiaľ čo južný portál je akcentovaný stupňovitým usporiadaním, smerom k námestiu s protiľahlým Domom kultúry sa obchodný dom otvára podlubím s polygonálnymi výkladmi chrániacimi vstup v prízemí a vyhliadkovou terasou na prvom poschodí, ktorá je prepojená s bistrom (jej charakter bol pozmenený následnými rekonštrukciami). Technické a skladové priestory so zásobovaním cez vlastný hospodársky dvor sa nachádzajú v severnej a východnej časti objektu, centrálny sklad bol situovaný na najvyššom podlaží. Na treťom poschodí sa nachádzalo zázemie OD so zasadacou miestnosťou, jedálňou, ordináciou závodného lekára, spoločenskou miestnosťou, či open-space kanceláriou pre 40 zamestnancov. Pôvodné riešenie interiérov pracovalo s výraznou farebnosťou, odlišnou pre každé predajné podlažie. Priestory boli rytmizované kruhovými stĺpmi konštrukcie, opatrené svetlými lamelovými podhľadmi a dispozične členené interiérovým zariadením a nábytkom.
Stavba dostala Cenu Zväzu slovenských architektov za rok 1980, pričom vyzdvihované bolo najmä úspešné zvládnutie problému urbanistického a architektonického napojenia na okolité prostredie historického mesta. Projekt bol ocenený tiež na II. Svetovom bienále architektúry INTERARCH Sofia 1981.
Literatúra:
Lýsek, L.: Dielo ocenené Cenou Zväzu slovenských architektov v roku 1981. Obchodný dom Jednota v Trnave. Príklad autorskej zodpovednosti. Projekt 253, 1982, 1, .s 40–49.
Šlachta, Š.: Obchodný dom Jednota SD Trnava. Architektura ČSSR XL,1981, 5, s. 223–226.
Tomašák, J.: Obchodný dom v Trnave. Projekt 165, 1973, 3, s. 22–23.
