Jadrom sokolovne je ústredný priestor telocvične zastrešený pultovou strechou siahajúci cez dve podlažia. Strechu nesú drevené priehradové väzníky. Priestor telocvične bol pôvodne určený aj na divadelné produkcie. Z dvoch strán sa k nemu primykajú prízemné hmoty šatní a ostatných obslužných priestorov. Z takého usporiadania priestorov vyplynula stupňovitá silueta domu, ktorá kulminuje v priečelí s veľkým presklením hlavného priestoru. Objemová gradácia posilnená vertikálnymi preskleniami dáva objektu sokolovne konštruktivistický charakter. Objekt, ktorý patril niekdajšej telocvičnej jednote Sokol, dodnes slúži na pôvodný účel.
Literatúra:
Sokolovňa v Malackách. Slovenský staviteľ 2, 1932, s. 149 – 151.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 360.
