Žiaden bytový dom nesprevádzala od projektu až po realizáciu taká novátorská aura, ako obytný súbor Unitas. Pri zrode jeho konceptu stál najprogresívnejší architekt tej doby a v jeho stavebnom družstve sa angažovali popredné osobnosti spoločenského a politického života mesta. Nieto divu, že tomu dielu venovalo pozornosť toľko dobových periodík, že sa okolo jeho návrhu vytvorilo toľko mýtov a že dodnes figuruje v toľkých spomienkach pamätníkov medzivojnovej Bratislavy.
Obytný súbor Unitas sa ako jeden z prvých v ozaj veľkej mierke usiloval vyriešiť zlú bytovú situáciu v meste koncipovaním jednoduchého ale zdravého bývania pre najslabšiu vrstvu spoločnosti, pružne reagoval na nové možnosti finančnej podpory, ktorú garantoval štát prostredníctvom zákona o stavebnom ruchu číslo 45 / 1930 Zb. a pri výstavbe súčasne uplatňoval aktuálne technické novinky aby tak šetril finančné prostriedky. V neposlednom rade prinášal prostredníctvom riadkovej zástavby nový pohľad na tvorbu mesta. Všetky tieto momenty vzbudzovali od samého začiatku záujem predstaviteľov domácej avantgardy, ktorá venovala výstavbe súboru sústredenú pozornosť.
Bytový súbor tvorí sedem samostatne stojacich šesťpodlažných domov usporiadaných do riadkov s nepravidelnými rozostupmi. Jeden z krajných domov má pôdorys tvaru L a pôvodne uzatváral štruktúru zo severnej strany. Bytové domy sú koncipované ako pavlačové. Ich formu určuje oceľobetónová rámová konštrukcia, ktorá sa v podobe bledšieho odtieňa omietky premietla aj na fasády domov. Múry vyhotovili z dusaného betónu, stropy z oceľobetónového systému Ast – Moulin. Okná boli drevené, len v parteri použili oceľ na rámy výkladov. V jednom dome je 49 jednoizbových a 11 dvojizbových bytov. Byty boli vybavené rozvodom elektriny, plynu, vody a kanalizácie. V každom byte bol kotol na ohrev vody. V suteréne domov boli umiestnené práčovne, v parteri smerom do ulice drobné prevádzky. Podľa pôvodných plánov mali byť byty zariadené rovnakým vstavaným nábytkom a mobiliárom z oceľových trúbok, ktorý sa nakoniec pravdepodobne z finančných dôvodov nerealizoval. Priestory medzi domami boli vyhradené na rozličné účely, v dvoch mali byť zeleninové záhradky, inde oddychové priestory a priestory na hry detí.
Literatúra:
Unitas. Nová Bratislava. 1, 1931, 1, s. / p. 12 – 16. Hořejš, A.: Unitas. Žijeme, 1931, Obrázkový magazín dnešní doby. Orgán Svazu čsl. díla. Praha 1931 – 1932, s. / p. 232 – 234. W. [F. Weinwurm]: Kleinwohnungsbauten "Unitas" in Bratislava. Forum 1, 1931, s. / p. 53 – 55. Teige, K.: Nejmenší byt. Praha, Václav Petr 1932, s. / p. 103.
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1918 – 1945. Bratislava, Pallas 1971, s. 58 a 66-67.
FOLTYN, Ladislav: Slovenská architektúra 1918 – 1938 a česká avantgarda. Bratislava, SAS 1993, s. 110.
SZOLGAYOVÁ, Elena: Obytný súbor Unitas. Architektúra & urbanizmus 29, 1995, č. 1 – 2, s. 102 – 105.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002.
Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny. Ed. Henrieta Moravčíková. Bratislava, Slovart 2005.
MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Friedrich Weinwurm. Bratislava, Slovart, 2014, s. 98 – 101 a 304 – 307.
