História budovy vypovedá o dobovom zápase o určujúce atribúty socialistickej architektúry. Kusého víťazný návrh bol ukážkou sorely známej z bulvárov veľkých sovietskych miest. V centre Bratislavy mala stáť sebavedomá stavba poňatá ako stupňovitá bloková hmota s dekoratívnymi zábradliami, vysokými pilastrami a s ukončením v tvare špicatej ihlanovej veže. Monumentálny ráz zodpovedal významu tlače ako jedného z najúčinnejších ideologických nástrojov. Z pôvodného zámeru však zostalo iba torzo prízemia, ktoré sa v roku 1953 z dôvodu prerušenia výstavby zakonzervovalo. Dostavba pokračovala podľa zmeneného návrhu až na konci päťdesiatych rokov. Historizujúce parafrázy vystriedala strohá estetika čitateľného konštrukčného skeletového systému. Avšak aj tento principiálne opozičný koncept, rovnako ako ten predošlý, legitimovali za socialistický.
Literatúra:
Prístavba administratívnej a tlačiarenskej budovy Pravda v Bratislave. Architektura ČSR 10, 1951, s. 283 – 284.
KUSÝ, Martin: Dostavba prístavby administratívnej a prevádzkovej budovy "Pravda" v Bratislave. Projekt 3, 1957, 5, s. 6.
LUKAČOVIČ, Štefan: Budova vydavateľstva "Pravda" v Bratislave. Projekt 4, 1962, 1, s. 12 – 13.
KRIVOŠOVÁ, Janka – LUKÁČOVÁ, Elena: Premeny súčasnej architektúry Slovenska. Bratislava, Alfa 1990. 200 s., tu s. 37.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 186, 418.
