Na mieste, kde v januári 1945 nemeckí vojaci zabili a vo vápenke spálili 800 - 900 domácich antifašistov, zriadili na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov pamätník. Navrhla ho trojica mladých architektov spolu so sochárom A. Vikom. Pamätník tvorí objekt pôvodnej vápenky a plošina so štylizovaným plameňom vysokým 12 metrov z bieleho betónu. Na sochu pod plameňom bola vypísaná súťaž, ktorú vyhrala K. Pataky so skulptúrou kľačiacej ženy s rukami rozpaženými v zúfalstve. Pamätník so zdržanlivou symbolikou ušľachtilých tvarov patrí medzi najvydarenejšie diela venované protifašistickému povstaniu.
Literatúra:
BÉL, Alexander – MRŇA, Ľubomír: Projekt 34, 1992, 6, s. 90 – 91.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 421.
