Sídlisko Ružinov je jedným z najcharakteristickejších povojnových sídlisk v Bratislave. Komplexný projekt sídliska vychádza z predstáv moderného povojnového urbanizmu o ideálnom prostredí na bývanie, ktoré je v zeleni a vzdialené od rušivých funkcií a priebežnej dopravy. Sídlisko postavili na najdostupnejšej voľnej rovinatej ploche na okraji mesta, pričom jedna z jeho radiál je osou a hlavnou triedou sídliska. Vedie po nej električková doprava spájajúca sídlisko s centrom mesta. V súčasnosti sa sídliska z troch svetových strán dotýkajú rýchlostné komunikácie celomestského významu. Zo severu a zo západu vymedzujú plochu sídliska štvorprúdové komunikácie. Roku 2003 vybudovali diaľničný obchvat Bratislavy, ktorý prechádza jeho východným okrajom. Sídlisko preto patrí k dopravne najlepšie napojeným v meste s dobrou dostupnosťou pracovných príležitostí. Pôvodná koncepcia rátala s minimálnym dopravným zaťažením vnútri jednotlivých okrskov. Tie sú formované do širokých riadkov alebo náznakových vnútroblokov, ktoré dopĺňa občianska vybavenosť lokálneho rázu, ako sú potraviny, predškolské zariadenia a podobne. Jednotlivé zariadenia občianskej vybavenosti majú podobu samostatne stojacich budov postavených na základe typových projektov. V rámci sídliska boli umiestnené všetky zariadenia potrebné pre existenciu mestskej časti, napríklad budovy správy, zdravotnícke zariadenia, školy či športoviská. V každom okrsku pritom prevažoval iný druh vyššej vybavenosti. Zatiaľ čo na Ostredkoch to bola správa a administratíva, na Trávnikoch zdravotníctvo, na Pošni obchod a kultúra a na Štrkovci šport a rekreácia. Bývalé malé terénne rozdiely, stopy po pôvodných riečnych ramenách, využili architekti najmä v časti Trávniky na plastickú modeláciu terénu a terénne terasy s garážami na spodnej úrovni. Súčasťou sídliska sú dve rozsiahle vodné plochy a niekoľko parkov, pričom najvýznamnejší dodnes lemuje centrálnu os sídliska. Zelené plochy ozvláštňovali brutalistické figúry fontán a oddychového sedenia. Podobne ako úpravu detského ihriska v časti Trávniky ich v rámci celkovej krajinárskej koncepcie navrhol architekt Ferdinand Milučký. Exteriérové umelecké diela tvorili podstatnú súčasť pôvodnej koncepcie sídliska a na ich tvorbe sa podieľali mnohí špičkoví umelci toho obdobia.
Urbanistickej koncepcii sídliska sa roku 1966 dostalo odborného uznania v podobe Ceny Dušana Jurkoviča, ktorú autorom udelil vtedajší Zväz slovenských architektov.
Literatúra:
BEŇUŠKA, Milan: Príprava výstavby mestského obvodu Ružinov v Bratislave. Projekt 2, 1960, č. 3 – 4, s. 47 – 49.
Sídlisko Ružinov. BRatislava Investing, 1968.
MORAVČÍKOVÁ, Henrieta - TOPOLČANSKÁ, Mária - SZALAY, Peter - DULLA, Matúš - ŠČEPÁNOVÁ, Soňa - TOSCHEROVÁ, Slávka - HABERLANDOVÁ, Katarína. Bratislava, atlas sídlisk. Bratislava, Atlas of Mass Housing. Bratislava : Slovart, 2011. s. 119 - 133.
Konček Skoček Titl. Katalóg výstavy. Ed. Katarína Andrášiová, Nina Bartošová. Bratislava, STU 2013. 58 s.
