Ideový koncept rodinného domu, ktorý v dobovom kontexte vnímame ako progresívny projekt, navrhli manželia Erna Masarovičová a Štefan Kissoczy. Autorom architektonických návrhov domu je Oldřich Černý. Manželia ich realizovali formou svojpomoci. Túto skutočnosť pripomína domový znak – betónový, figurálne-abstraktný reliéf s letopočtom dokončenia domu 1967.
Dom s ateliérom významnej slovenskej sochárky sa nachádza na severozápadnom svahu kalvárskeho kopca na mierne svahovitom pozemku trojuholníkového tvaru medzi ulicami Krčméryho a Gorazdova. Je umiestnený na terase v západnej časti pozemku. Ten je oplotený betónovým pohľadovým múrom i pleteným kovovým a dreveným latovaným zábradlím s výtvarne dotvorenými vstupnými bránkami z kovu. Hlavný vstup je zo severnej strany. Na náprotivnej strane ulice sa nachádza Galéria Záhrada s dielami realizovanými počas sochárskych sympózií na počesť Erny Masarovičovej, organizovaných jej dcérou, výtvarníčkou Katou Kissoczy.
Dom je čiastočne podpivničený (sauna), dvojtraktový a dvojpodlažný, s rovnými strechami. Severný trakt tvorí jednoduchý pozdĺžny hranol, v ktorom sa nachádza voči svetlej výške obytných miestností prevýšený ateliér, vstup so zádverím a predsieňou s otvoreným schodiskom. Na severozápadnej strane je nerušivo situovaná garáž. Ateliér je presvetlený pásovým oknom a stropnými svetlíkmi. Na poschodí sú na sever orientované spálne, fotokomora, kuchynka, kúpeľňa a komunikačné priestory, južnú stranu tvorí otvorený priestor s funkciou spoločnej spálne a obývačky oddelenej od balkónovej terasy dodatočne realizovanou zimnou záhradou. Nižšie položený južný trakt vypĺňa na prízemí obytný priestor s otvorenou kuchyňou a zimnou záhradou s priehľadom na terasu, ktorý večer ozvláštňuje podhľadové nasvietenie.
Hmota južného traktu domu je mierne zrezaná a jej fasáda zalomená. Dynamiku pôdorysu a fasády zvýrazňuje betónová podesta balkónovej terasy s markízou. Fasády dotvárajú atypické kovové okná a dvere rôznych tvarov a veľkostí na nárožiach domu. Okrem toho sú fasády členené atypickými vertikálnymi a horizontálnymi štrbinovými oknami. Zaujímavým tektonickým prvkom fasád sú takisto betónové, do priestoru vysunuté rímsy a lizény. Výbavu domu dopĺňa bazén integrovaný do hmoty sokla prebiehajúceho do plochy terasy. Zvislé steny terasy z betónu členia vstavané kvetináče a niky pre zeleň.
Stavba je konštrukciou a materiálom prevažne tehlová. Na stavbe boli použité moderné materiály. Podlahy prízemia sú z liateho plastbetónu, kameňa a drevených kociek (mačacích hláv), malá kúpeľňa je obložená mozaikovým obkladom, kúpeľňa na poschodí kabrincom. Pohľadový betón uplatnený v exteriéri aj interiéri je súčasne výtvarným prvkom.
Architektúra domu čerpá inšpiráciu z medzivojnového funkcionalizmu, povojnovej škandinávskej moderny a v detailoch z prvkov brutalizmu. Dom môžeme vzhľadom na skoré použitie moderných materiálov a detailov i koncept otvorenej dispozície považovať za predchodcu autonómnych autorských rodinných domov slovenských architektov zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, najmä Iľju Skočeka, ktorého dom sa stal referenciou pre domy Ivana Matušíka a Ferdinanda Milučkého.
Literatúra:
BAHNA, Ján Miloslav – KISSOCZY, Kata – NEPŠINSKÁ, Mária. Vila s ateliérom na Gorazdovej ulici v Bratislave In: Projekt LIV, 2012, s. 16–18.
Bahna, Ján, Berka, Tomáš. Vily nad Bratislavou, PT Marenčin 2013, Bratislava, ISBN 9788081141034