Rozsiahly blok poštovej budovy navrhol architekt pôvodne pre viacero úrovní výkonu a riadenia pošty a telegrafu vrátane priestorov takzvaného Radiojournalu. V parteri sa síce mestský blok kompaktne uzatvára, avšak vo vyšších podlažiach odlišujú jednotlivé prevádzky rôzne vysoké, relatívne samostatné objemy. Na modernistickom ráze stavby sa uplatnilo niekoľko kľúčových motívov: sú to konštruktivistické schodiskové veže, okná radené do horizontálnych pásov či štýlové kruhové okná, ako aj okrový keramický obklad. Najpozoruhodnejšia je však určite priestranná poštová hala zastrešená zaklenutým sklobetónom. Poštovú budovu považujú za prvú verejnú stavbu na Slovensku, ktorá bola postavená v modernom duchu. Ministerstvo pôšt a telegrafu patrilo v tom čase k stavebníkom, ktorí najviac presadzovali modernú architektúru.
Literatúra:
FOLTYN, Ladislav: Slovenská architektúra česká avantgarda 1918 – 1939. Bratislava, SAS 1993, 238 s., tu s. 83 – 84.
PRIATKOVÁ, Adriana: Architektonické osobnosti medzivojnového obdobia Košíc. In: Architektúra a končiace sa storočie. Zborník referátov. Ed. Matúš Dulla. Bratislava, ÚSTARCH SAV, FA STU, SAS 2000, s. 32.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 29, 356.
