V súťaži na štátny obchodný dom sa zúčastnili viacerí významní architekti, medzi nimi aj Alois Balán s Jiřím Grossmannom či A. M. Černý. Napriek lichobežníkovému tvaru parcely navrhol František Krupka symetrický objekt s pravouhlou konštrukčnou i dispozičnou schémou. Ťažiskovými prvkami sú najmä polvalcová vstupná dvorana položená na mohutných pilieroch schodišťovej podnože a v centre umiestnená veľká aula prekrytá presklenou valenou klenbou. V hmotovom i výtvarnom riešení autor zúročil svoje viedenské skúsenosti s reprezentatívnou architektúrou (v ateliéri F. Ohmanna sa podieľal aj na adaptácii Hofburgu). V roku 1934 vláda rozhodla adaptovať budovu pre účely Univerzity Komenského. Ďalšie úpravy nasledovali až v roku 1974, keď podľa projektu Vladimíra Karfíka realizovali prístavbu zadnej časti. Posledné výraznejšie
zásahy do interiéru sa robili v prvej polovici deväťdesiatych rokov (autori J. Bahna, F. Starý a I. Palčo). Išlo o nové rozdelenie funkcií auly – na spodnom podlaží vznikla reprezentatívna rektorská sieň a hore poslucháreň, tzv. amfiteáter s kapacitou 240 miest.
Literatúra:
Stavba 4, 1925 – 1926, s. 10 – 18 a 49 – 50.
Novostavba slovenskej univerzity v Bratislave. Slovenský staviteľ 6, 1936, s. 229 – 232.
DOUŠA, J.: Pripomienky k novostavbe právnickej a filozofickej fakulty Komenského univerzity v Bratislave. Slovenský staviteľ 6, 1936, s. 247 – 248.
FOLTYN, Ladislav: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 - 1939. Bratislava, SAS 1993. 238 s., tu s. 70 – 71.
Rekonštrukcia amfiteátra a interiérov v objekte Univerzity Komenského v Bratislave. Projekt 39, 1997, 3, s. 21 – 23.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
