Register of modern architecture oA HÚ SAV

Prednášky zo siedmeho ročníku projektu Reflexie architektúry sú už prístupné online. Projekt predstavuje jedinečnú otvorenú komunikačnú platformu medzi akademickým prostredím, predstaviteľmi súčasnej architektúry a verejnosťou. Usiluje sa tak rozširovať povedomie o architektúre a jej vplyve na hmotné prostredie a zvyšovať úroveň architektonickej diskusie na Slovensku. Tento rok sa v rámci série prednášok predstaví súčasná maďarská architektonická scéna, ktorá sa aktuálne dynamicky rozvíja a môže byť pre Slovensko v mnohých ohľadoch inšpiratívna. Výber prednášajúcich zahŕňa architektov a architektky, ktoré reprezentujú všetky aktívne tvoriace generácie a najdôležitejšie tendencie súčasnej maďarskej architektúry. Súčasťou prezentácií sú moderované diskusie s publikom. Najväčší dôraz sa pri koncepcii výberu referujúcich kládol na vzťah ateliéru k zásadným otázkam súčasnej architektúry, ako je kontinuita a diskontinuita vývoja v oblasti architektonického myslenia, vzťah architektúry a prostredia, vzťah k historickému dedičstvu a miestu vo všeobecnosti, ale aj kultúrna a environmentálna udržateľnosť.  Súčasťou formátu Reflexie architektúry je aj séria monografií zachytávajúcich prednášky aj kritické reakcie publika. Reflexie architektúry sa po dvoch rokoch v online priestore vracajú do fyzického prostredia Fakulty architektúry a dizajnu v Bratislave, ktoré je otvorené architektom, študentom aj širokej verejnosti zaujímajúcej sa o architektúru.  

Bratislavský Dom odborov resp. Dom ROH bol stavbou s dlhou históriou už pred svojím dokončením. Plány na jeho výstavbu sa začali realizovať v roku 1955, o dvadsať rokov neskôr došlo k zásadnejším úpravám jeho pôvodného architektonického návrhu a v roku 1981 bol s veľkou slávou odovzdaný do užívania ako kultúrne centrum a zároveň zjazdový (kongresový) palác. Jeho architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl stavbu postupne v priebehu rokov tvarovali a premieňali podľa požiadaviek vtedajšieho investora.[1] Výsledná architektúra predstavovala masívne zoskupenie rôznych výškových i vertikálnych hmôt vo vlastnom urbanisticky riešenom prostredí, ktorého ťažké súvislé plochy narúšali rôzne výtvarné detaily. Funkčne riešené priestory niekoľkých sál boli najmä v priestore foyer doplnené výraznými architektonickými a výtvarnými prvkami, ktoré dodnes vzbudzujú obdiv a priťahujú pozornosť.  Novootvorená stavba sa v roku 1981 stala veľkou témou aj pre jedno z vydaní časopisu Projekt,[2] ktorého textovú časť doplnila rozsiahla fotografická séria od už vtedy známeho fotografa architektúry Ľuba Stacha (1953). Stacho sa prvý raz ako fotograf architektúry zviditeľnil fotografiami bratislavskej neskoromodernej architektúry pri študentskej súťaži v roku 1976 spolu s Tiborom Škandíkom. Odvtedy sa fotografia architektúry pre oboch stala súčasťou ich práce. Stacho od roku 1978 pôsobil priamo ako fotograf Zväzu slovenských architektov v Bratislave.[3] ...

Televízna séria Ikony, obnova budovy Slovenskej národnej galérie ale aj dianie okolo bývalého Domu odborov v Bratislave vzbudzujú záujem verejnosti o architektúru neskorého modernizmu. Povojnová výstavba zásadne poznačila tvár Bratislavy aj ostatných slovenských miest. Veľkorysé plány moderného urbanizmu podmienili radikálnu prestavbu historických štvrtí aj výstavbu sídliskových satelitov.V rovnakom čase vznikli budovy, ktoré dodnes predstavujú základ infraštruktúry v oblasti vzdelávania, kultúry či zdravotníctva. Viaceré z nich sú výraznými solitérmi, nápadnými umeleckými gestami dokumentujúcimi kultúrnu situáciu druhej polovice minulého storočia. Aj preto si vyslúžili prívlastok ikony. Kontrastné postavenie týchto diel vo vzťahu k historickej zástavbe, spoločensko-politické okolnosti ich vzniku aj prevádzkové limity dnes problematizujú ich ďalšie využitie. Vo verejnej diskusii tak čoraz častejšie rezonuje otázka, čo s nimi? Treba týchto svedkov autoritatívneho režimu navždy odpratať do minulosti spolu s ich objednávateľmi, alebo majú byť zachované akodôležitá vrstva našich dejín? Aj na tieto otázky sa pokúsia hľadať odpovede hostia diskusie, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 27. 05. 2021 o 19:00 v Novej Cvernovke. Diskusia sa bude konať za účasti divákov (podľa aktuálnych epidemiologických opatrení) a súčasne naživo vysielaná online. Hostia: Henrieta Moravčíková, Pavol Paňák, Ingrid Konrad   Moderátor: Laco Oravec    

Projekt je zameraný na súčasnú architektúru. Predstavuje jedinečnú otvorenú komunikačnú platformu medzi akademickým prostredím, predstaviteľmi súčasnej architektúry a verejnosťou. Usiluje sa tak rozširovať povedomie o architektúre a jej vplyve na hmotné prostredie a zvyšovať úroveň architektonickej diskusie na Slovensku. V roku 2020 prebehol už piaty ročník tohto podujatia. Bol venovaný slovinskej architektonickej scéne, ktorá predstavuje významný zdroj inšpirácie aj pre slovenské prostredie. V rámci série prednášok a moderovaných diskusií sa predstavili poprední predstavitelia a predstaviteľky slovinskej architektúry. V kurátorskom výbere boli zastúpené všetky generácie aktuálne činných architektov a architektiek aj všetky najdôležitejšie smerovania súčasnej slovinskej architektonickej scény. Najväčší dôraz sa pri koncepcii výberu referujúcich kládol na vzťah ateliéru k zásadným otázkam súčasnej architektúry, ako je kontinuita a diskontinuita vývoja v oblasti architektonického myslenia, vzťah architektúry a prostredia, vzťah k historickému dedičstvu a miestu vo všeobecnosti, ale aj kultúrna a environmentálna udržateľnosť. Slovinská architektúra sa považuje za jednu z najvýraznejších a najkonzistentnejších európskych scén. Vzťah slovinských architektov k domácej architektonickej tradícii, najmä k odkazu architekta Jože Plečnika či Edvarda Ravnikara, je pozoruhodný. Nepredstavuje však podviazanie kreativity ani obmedzenie pri vyvíjaní nových autentických riešení. Práve téma tvorivého rozvíjania lokálnej tradície sa objavovala aj vo všetkých prezentáciách. Vo výbere prednášajúcich boli zastúpení predstavitelia...

Práce historikov a kritikov architektúry formulujú kľúčové argumenty pre pamiatkarov a štátne autority pri rozhodovaní čo je a čo nie je hodné zapísať do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok. Možno však pracovať s dobovými textami historikov a teoretikov architektúry ako s matematickou úlohu, po ktorej spočítaní nám vyjde výsledok či ide o pamiatku alebo bezcenný brak? Je možné rozumieť minulým interpretáciám architektonických diel bez poznania spoločenskej situácie, či prevládajúcich estetických preferencií? Nie je nakoniec rozhodnutie o pamiatkovej ochrane predovšetkým výsledkom prijímania kvalít minulých historických vrstiev podľa súdobého umeleckého chcenia?   Ešte na začiatku minulého storočia sa v umenovede a pamiatkovej starostlivosti viedli diskusie, či možno považovať barok a umenie neskorej rímskej ríše za úpadkové, a teda nehodné ochrany. Dnes by sme sa už nestotožnili s tvrdením „reštaurátorov“ bratislavského Dómu sv. Martina, že barokový oltár od Rafalea Donnera je pokleslým barokovým dielom, ktoré treba zbúrať aj preto, že nespĺňa predstavu o štýlovo čistom gotickom dóme. Na druhej strane však bez problémov akceptujeme búranie celých komplexov stavieb z obdobia neskorej moderny, lebo aktuálne nespĺňajú naše predstavy o kompaktnom postmodernom meste, alebo len nevyhovujú maximálnemu ekonomickému využitiu územia, na ktorom stoja. Texty postmodernej kritiky a antikomunistické morálne generalizovanie minulých dekád sú dnes využívané ako potvrdenie...

„Odfotografovať, opísať a zbúrať“, výrok americkej historičky architektúry Carol Krinsky, ktorý výborne postihuje rezignovaný postoj znalcov modernej architektúry vo vzťahu k jej spoločenskému postaveniu, sme parafrázovali už mnohokrát. Dnes sa to opäť ponúka. V apríli 2019 odstránili plastiku z nástupného priestoru bývalého Domu odborov v Bratislave. DOCOMOMO Slovensko vtedy vydalo vyhlásenie, v ktorom upozornilo na architektonické a kultúrno-spoločenské hodnoty budovy a varovalo pred jej zbúraním. Uplynulo niečo vyše roka a vtedajší precedens mal pokračovanie. V júli 2020 spoločnosť Immocap prvý krát predstavila projekt Nový Istropolis, ktorý má vyrásť na mieste dnešnej budovy Domu odborov. Od odstránenia plastiky práve ubehnú dva roky. Medzi časom zahájil developer nielen masívnu propagačnú kampaň svojho zámeru, ale aj kroky potrebné na jeho oficiálne schválenie orgánmi štátnej správy a príslušných samospráv. Prichádza teda fáza búrania? Mohlo by sa zdať, že budova má už fotografovanie a opisovanie za sebou. Veď sa dostala do množstva domácich aj zahraničných publikácií, predstavili ju na mnohých výstavách a nakrútili o nej viacero filmov. Ten posledný zo série Ikony architektúry mal premiéru na jeseň 2020 v RTVS. Napriek tomu je zrejmé, že toto dielo naďalej fascinuje fotografov a zďaleka o ňom ešte nebolo napísané všetko. Dokonca je stále aj objektom záujmu projektantov,...

Pripravili sme novú kolekciu Architektúra sociálneho štátu, ktorá predstavuje výber 26 realizovaných diel z povojnového obdobia. Zahŕňa bytový fond, školské zariadenia, budovy služieb, kultúrnych a zdravotných zariadení, ktoré v tom čase postavili a dodnes predstavujú základný stavebný fond architektúry každodennosti. V podmienkach autoritatívneho socialistického štátu patrila hromadná bytová výstavba a s ňou spojená výstavba zariadení občianskej vybavenosti medzi kľúčové nástroje budovania dôvery občana k štátu. Výstavba moderných sídlisk sa stala jedným z hlavných prostriedkov napĺňania predstavy sociálneho štátu. Celú kolekciu si môžete prezrieť tu. 

The publication presents a comprehensive analysis of urban planning in Bratislava as an example of a city formed in a decisive way by the ideas of the 20th century. Two thirds of the current area of Bratislava was built according to the principles of modern architecture and urbanism. At the same time, however, many of the urban and architectural concepts influenced urban fabric paradoxically not in the sense, but rather against the meaning of their original intention. The reason for the difference between the plan and implementation was the breaks in social development, but also the differences in the perception of the city from the perspective of various professional or political representations. The authors of the book illustrate these processes with a unique analytical and graphical method of urban research on the example of selected situations in urban structures, which are of fundamental importance for the creation of the overall image of the city into its current form. written by: OA oddelenie architektúry graphic design: David Kalata, Magdalena Scheryová photographs: Olja Triaška Stefanovič

Časopis Architektúra & urbanizmus uverejňuje vedecké štúdie z oblasti architektúry a urbanizmu. Zameriava sa na teóriu, históriu, filozofiu a kultúru architektúry a urbanizmu v 20. a 21. storočí v strednej a východnej Európe. Zaoberá sa vzťahom architektúry a urbanizmu k umeniu, technike a k životnému prostrediu. Publikuje výsledky sociológie a psychológie architektúry a urbanizmu, sociálnej ekológie, výsledky výskumov z oblasti techniky prostredia a z iných disciplín, ktoré prispievajú k rozvoju teoretického poznania v architektúre a urbanizme. Zaoberá sa ďalej metódami hodnotenia a kritiky architektonickej a urbanistickej tvorby a hodnotením význačných architektov, architektonických diel a období. Publikuje príspevky o výučbe architektúry a urbanizmu, recenzie odborných kníh, ako aj informácie a správy o dôležitých vedeckých a umeleckých podujatiach.

Due to the restrictions related to the COVID-19 pandemic, the contributions will be published online on the conference page (UN)PLANNED CITY Bratislava has been formed by the ideas of Modernism. More than two thirds of its current area has been built in the course of the past one hundred years based on modern architectural and urban planning principles. However, these concepts have only been implemented to a limited extent or in a manner that differed from the authors’ intentions. To a great extent, the reasons for this discrepancy between planning and implementation lie in the social and political changes which the city faced in the past century, as well as in the conflicts of interest of local actors and state administrations and their ideas regarding the forming of the city as national or regional center. The example of the planning and development of Bratislava in the past century is not unique in the European context. On the contrary, to a certain extent it can serve as a model example of the transformation of new centers of successor countries of the former Habsburg monarchy, as well as other European cities. The aim of the international conference entitled (Un)Planned City is to...