Realizácia novej autobusovej stanice patrila v 70. rokoch medzi najnaliehavejšie mestské investície. V bratislavskom Dopravoprojekt bola jej návrhom poverená architektka Valéria Triznová. Nová autobusová stanica, situovaná na okraji mestského centra, mala sústreďovať diaľkové aj regionálne spoje podniku ČSAD.
Počas dlhej prípravnej fázy sa opakovane menili podklady zo strany zadávateľa, preto vzniklo niekoľko variantných štúdií riešenia stanice. Realizácia napokon prebehla v redukovanej podobe, ako sústava nevyhnutného minima. Objekt staničnej budovy a kaskádovito prestrešených nástupíšť preto autorka koncipovala racionálne. Dôraz kládla najmä segregáciu pohybu cestujúcich – prichádzajúci a odchádzajúci sa pohybovali v dvoch výškových úrovniach. K celkovému počtu 38 nástupíšť viedol z vestibulu staničnej budovy vyvýšený koridor. Naopak, 10 výstupíšť sa nachádzalo na úrovni terénu a bolo priamo napojených na pešie trasy.
Staničná budova bola navrhnutá na kapacitu 40 000 až 50 000 cestujúcich denne. Po jej otvorení v roku 1983 sa v nej okrem výpravnej haly nachádzal aj samoobslužný bufet, holičstvo, pošta a odpočivárne pre cestujúcich i vodičov. Autobusová stanica fungovala nepretržite takmer 35 rokov. Za toto obdobie neprešla zásadnou rekonštrukciou, čo sa napriek použitiu trvácnych materiálov negatívne prejavilo na jej technickom stave. Budova bola zbúraná v roku 2018 a zachrániť sa podarilo iba výtvarné dielo spred stanice – plastický nápis ČSAD od sochára Juraja Meliša. Na mieste pôvodnej stanice dnes stojí robustné nákupné centrum s autobusovou dopravou vtesnanou do podzemného podlažia.
autor textu: Monika Bočková
Literatúra:
TRIZNOVÁ, Valéria: Autobusová stanica ČSAD v Bratislave. Projekt 1973, roč. 15, č. 6, s. 24–25.
Autobusová stanica ČSAD v Bratislave. Projekt 1979, roč. 21, č. 2, s. 24-25.
Autobusová stanica ČSAD v Bratislave. Projekt 1983, roč. 25, č. 10, s. 2, 51.
