nový kultúrny stánok, ktorý mal byť situovaný v historickom centre mesta na mieste zbúranej zástavby. V súťaži uspel výrazný do prostredia kontextuálne zakomponovaný návrh architekta Pavla Bakonyiho.
Kompaktný objem trojpodlažnej budovy je napriek značnej veľkosti integrovaný do prostredia. Pomáha tomu čiastočné zapusteniu do mierne klesajúceho terénu a sústava múrikov, rampy a exteriérového schodiska z pohľadového betónu. Parter budovy určuje hnedý keramický obklad a séria veľkoplošných presklení vrátane vstupu do objektu. Obkračuje ho uzavretá dvojpodlažná hmota obložená hliníkovým obkladom. Vizuálne napätie vyplývajúce z tejto kompozície ešte podčiarkuje drevený lamelový podhľad umiestnený na miestach jej konzolovitého vysunutia.
Otvorená vnútorná dispozícia kontrastuje s uzavretým obalom budovy. V rámci pravidelného ortogonálneho skeletu je v jej centre umiestnená dvojpodlažná hlavná sála kruhového pôdorysu s javiskom a hľadiskom. Materiálovému riešeniu vnútorných priestorov dominuje keramika. Nachádza sa na podlahách aj na obkladoch stien v hlavných spoločenských priestoroch. Práve táto materialita korešponduje s výtvarným riešením, ktoré pre budovu navrhol významný hlohovský rodák keramik a sochár Jozef Sušienka. Dominantou foyeru boli keramické deliace steny organických tvarov navrhnuté v spolupráci so sochárom Milošom Balgavým st. V priestore reštaurácie sa nachádza originálna vertikálna keramická fontána s motívom rybích šupín. V bezprostrednom okolí domu kultúry sú osadené ďalšie keramické diela. Súsošie hnedých keramických komínov zakrýva vývody vzduchotechniky. V blízkosti vstupu do technického zázemia v zadnej časti objektu sa nachádza poškodená keramická stena z poštorenských obkladov s keramickými guľovými plastikami. Viaceré diela Jozefa Sušienku boli v roku 2024 zapožičané na retrospektívnu výstavu „Jozef Sušienka. Lekcia krajiny“ do Slovenskej národnej galérie.
Dom kultúry slúžil svojmu pôvodnému účelu do roku 2015. Po desiatich rokoch absencie údržby a chátrania sa v súčasnosti opäť dostal do pozornosti vedenia mesta, ktoré sa usiluje o jeho obnovu.
Literatúra:
BELOHRADSKÁ, Ľubica – HUSTÁ, Ľubica – KLEINOVÁ, Viera – KUSÁ, Alexandra: Jozef Sušienka. Lekcia krajiny. Bratislava: Slovenská národná galéria, 2024, s. 75 – 78. ISBN 978-80-8059-272-1.
ŠABÍKOVÁ, Eva – ŽEMBEROVÁ, Renáta: Pamiatková zóna Hlohovec a pamiatková zóna Skalica. In: Monumentorum tutela / Ochrana pamiatok 20, 2009, 20, s. 305.
