Situovanie Domu kultúry v Topoľčanoch vychádzalo z územného plánu z roku 1976. Podľa tohto plánu mala byť výrazne dobudovaná najmä tangenta jadra centrálnej mestskej zóny — t. j. ulicu Československej armády, ktorá mala prebrať funkciu hlavnej mestskej triedy. Asanáciou pôvodnej zástavby sa v ťažiskovom priestore mesta uvoľnilo územie s rozlohou 2,75 ha, ktoré malo byť určené objektom vyššieho občianskeho vybavenia. Zo zastavovacej štúdie sa napokon realizovali len slobodáreň a kultúrny dom, ktorý nadviazal na susediacu hmotu už existujúceho Spoločenského domu.
Vonkajšia kompozícia objektu zrozumiteľne vyjadruje jeho vnútornú dispozíciu. Prevádzku domu kultúry sa člení na štyri celky: viacúčelová sála s variabilným pódiom, zázemie pódia, zasadacia časť, technický trakt. Ústredný priestor sály (42 X 24 m) bol dimenzovaný na kapacitu 750 miest za stolmi alebo 1300 miest v radoch a v exteriéri ho vyjadruje pomerne mohutne a staticky pôsobiaci kubus zastrešenia. Hmota viacúčelovej sály je po celom obvode konzolovito vysunutá, čo funkčne zabezpečuje pohybu personálu v celom priestore stropu s javiskovou a osvetľovacou technikou.
V nižšej časti stavby sa architekt snažil dotvoriť architektonický výraz pôdorysným členením, logickým striedaním plných a sklených plôch. Hoci sa návrh zaoberal riešením všetkých priečelí budovy, v realizácií bol ich výraz oslabený finančne dostupnejším materiálovým prevedením. Prísnosť pravouhlého systému stavby narúša konštrukcia bočnej chladiacej veže s kruhovou podstavou. Súčasťou Domu kultúry bol aj dláždený predpriestor s okrúhlou fontánou, ktorá bola odstránená pri revitalizácií verejného priestranstva v roku 2023.
autor textu: Monika Bočková
Literatúra:
HUSÁR, Rudolf: Dom kultúry v Topoľčanoch. Realizácie. Projekt 29, 1987, 1, s.12 — 14.
CIFRA, Martin: Dom kultúry v Topoľčanoch. Slovo autora. Projekt 29, 1987, 1, s.14 — 15.
