Objekt je prvou samostatnou stavbou profesionálneho divadla na Slovensku v 20. storočí. Cesta k jeho realizácií bola mimoriadne zdĺhavá a projekt prešiel v procese mnohými obmenami. V roku 1959 bola vypísaná celoštátna súťaž na urbanistické a architektonické riešenie novej budovy. Spomedzi 21 súťažných návrhov porota ocenila najvyšším miestom návrh Karola Revického a Františka Grobauera zo Stavoprojektu Prešov, najmä vďaka urbanistickému komponovaniu a možnej variabilite javiskového usporiadania. Po smrti Karola Revického, prevzal úlohu projektový tím pod vedením Františka Jesenka. Kolektív vychádzal z pôvodnej funkcionalistickej koncepcie, no pozmenil ho v zmysle aktuálnych architektonických tendencií a nárokov na technické riešenie.
Výsledná neskoromoderná budova je dominantou ležiacou na rozhraní historického jadra mesta. Hmotová koncepcia vychádza z pôdorysného usporiadania do tvaru pretiahnutého šesťuholníka. Priznanie šesťbokej hranolovej hmoty navonok, z ktorej vystupuje šikmá plocha nadjaviskového priestoru je hlavným identifikačným znakom architektonického diela. Vnútorná divadelná sála kopíruje šesťuholníkovú formu obvodového plášťa budovy a šesťuholníkový tvar v menšej mierke má aj experimentálne štúdio v podzemí. Po obvode sály sú umiestnené reprezentačné, komunikačné a prevádzkové priestory.
Hlavná divadelná sála s kapacitu 654 kresiel je navrhnutá tak, aby vďaka variabilným prvkom celkovo štyroch javísk mohla fungovať v režime klasického, cinerámového, ringového alebo arénového divadla. Najpôsobivejším prvkom sály je strop hľadiska tvorený krivkovými plochami, ktorých sklon je možné regulovať. Spodná experimentálna sála s kapacitou 240 sedadiel je rovnako variabilná vďaka hydraulickým plošinám javiska a otáčavým sedadlám hľadiska. V interiéri divadla dominuje kombinácia kameňa, subtílnych kovových prvkov a sklenenej výplne. Spomedzi osadených výtvarných diel je najvýraznejší gobelín Věruny Junekovej-Melčákovej vo foyeri na druhom nadzemnom podlaží. Exteriérové celoplošné obloženie travertínom sa v prípade strechy ukázalo ako problematické a v roku 2006 boli na pôvodný obklad uložené šablóny titánzinkového plechu.
autor textu: Monika Bočková
Literatúra:
JESENKO,František: Divadlo Jonáša Záborského Prešov. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1974.
CHORVÁT, Miloš: K súťaži na divadlo J. Záborského v Prešove. Projekt 1959, roč. 1, č. 11 — 12, s. 153 — 159.
KUSÝ, Martin: Divadlo Jonáša Záborského v Prešove, in: Projekt 1975, roč. 17, č. 4, s. 26 — 27
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002, s. 440
MALINOVSKÝ, Viktor a kol.: Dvadsať rokov investičnej výstavby vo východoslovenskom kraji. Košice, Východoslovenské vydavateľstvo 1967. s. 403.
GREGOR, Karol: Interiéry divadla Jonáša Záborského v Prešove, in: Projekt, 1985,č. 4 — 5, s. 56 — 58.
