Potreba vybudovania mestského letného divadla sa naplno prejavila v roku 1956, keď prvý ročník Hudobného leta (neskôr Piešťanského festivalu) upozornil na výrazný nedostatok kultúrnych priestorov v Piešťanoch. Už v nasledujúcom roku predstavil architekt Milan Maximilián Scheer návrh amfiteátra situovaného pri rieke Váh.
Projekt počítal s kapacitou približne 2 800 divákov a bol navrhnutý tak, aby umožňoval hosťovanie operných súborov aj uvádzanie veľkých vokálno-symfonických diel. Scheer sa návrhu venoval ako víťaz verejnej architektonickej súťaže na centrum kúpeľov z roku 1955. K tvorbe prizval architekta Jaroslava Rajchla a spoločne vytvorili pre Piešťany nadčasové, miesto-špecifické architektonické dielo.
Priestorovo citlivú kompozíciu amfiteátra architekti koncipovali s ohľadom na zachovanie fragmentov pôvodného lužného lesa. Mohutné listnaté stromy, ktoré stáli na svojom mieste už viac než storočie, organicky prerastali hľadiskom i javiskom, čím prirodzene dotvárali scénu kultúrnych podujatí a poskytovali publiku tieň. Hľadisko dopĺňala monolitická vysunutá tribúna zastrešujúca parter so zázemím pre návštevníkov. Kovové prefabrikáty na priečelí partera a oceľové zábradlie tribúny opticky odľahčovali masívnu betónovú konštrukciu. Zázemie pre účinkujúcich bolo situované v protiľahlej, čiastočne zapustenej hmote pod javiskom s trávnatou strechou.
Po otvorení impozantného Domu umenia Slovenskej filharmónie v tesnom susedstve v roku 1980 využívanie amfiteátra výrazne pokleslo. Harmonický vzťah medzi architektúrou a prírodným prostredím následne narušil čas, nedostatočná údržba a postupný vandalizmus. Tento mimoriadne hodnotný objekt v mestskom parku už niekoľko desaťročí chátra.
autor textu: Monika Bočková
Literatúra:
RAJCHL, Jaroslav: Amfiteáter v Piešťanoch. Projekt 1994, roč. 36, č. 5, s. 65 – 67.
DUFFEK, Kornel: Kolotoč okolo amfiteátra. Revue Piešťany 1990, roč. 26, č. 9, s. 12.
