Výstavbu textilného závodu Trikota zahájili ešte v 40. rokoch. Vo výstavbe výrobných hál pokračovali aj v nasledujúcich desaťročiach, keďže Trikota patrila medzi najúspešnejšie podniky na výrobu spodnej bielizne v Československu. Posledná veľká prestavba a dostavba areálu spadá do 70. rokov minulého storočia. Vtedy realizovali niekoľko výrobných hál a nové závodné centrum, ktoré tvorilo vstup do areálu a pozostávalo z prízemného objektu s vrátnicou, trojpodlažnej budovy závodného stravovania a zo osempodlažnej budovy vedenia a správy podniku. Vo vstupných priestoroch sa nachádzalo viacero umeleckých diel (kamenná plastika Rodina a práca od Aloisa Šuteru pred vrátnicou, fontána s vodnou plochou od Petra Lehockého v átriu budovy správy a art protis Jaromíra Hanzelku vo vstupnej hale). Parter závodného centra charakterizovali veľkorysé presklenia a travertínové obklady. Vzhľad výškovej budovy určovali výrazné horizontálne pásy okenných otvorov a siporexových parapetných obkladov, ktoré dopĺňala vertikála komunikačného jadra. V jej vrchole bol inštalovaný veľkorozmerný znak firmy z patinovaného medeného plechu od Jozefa Kiesewettera.
V celoštátnom kole prehliadky architektonických prác za rok 1978-1979 bol výrobný areál Trikota ohodnotený najvyššou cenou. Ako súčasť československej expozície ho vystavili na bienále architektúry v Sofii, kde dokonca získal zvláštnu cenu bulharského ministra priemyslu.
V súčasnosti je väčšina budov v areáli bez využitia alebo zbúraná, budovu správy podniku prestavali v 20. rokoch na bytový dom.
Literatúra:
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava, Pallas 1976. s. 249.
VELIKÁ, Dagmar a kol: Okres Trnava. Bratislava: Obzor, 1983.
MOŽNÝ, Milan: Závod Trikota vo Vrbovom. Projekt, 1983, roč. 25, č. 3, s. 12–15.
