Register modernej architektúry oA HÚ SAV

Dňa 28. októbra si pripomíname vznik prvej Československej republiky, štátneho útvaru ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil spoločenský vývoj na Slovensku a predstavoval dôležitý míľnik v modernizácii našej krajiny. Vznik Československej republiky v roku 1918 možno súčasne považovať aj za silný iniciačný moment vo vzťahu k rozvoju lokálnej umeleckej avantgardy. Práve dve desaťročia existencie Československej republiky tvorili rámec pre vznik moderného umeleckého školstva, prvých umeleckých periodík, viacerých umeleckých spolkov a združení ale aj stoviek moderných architektonických diel na Slovensku. Prvá Československá republika existovala síce len niečo vyše 20 rokov, dokázala však zásadným spôsobom poznačiť hmotné prostredie Slovenska. Už prvé roky sprevádzala masívna výstavba budov verejnej správy, vzdelávacích inštitúcií aj bytových domov zamestnancov štátu. Na prelome 20. a 30. rokov pribudli investície do infraštruktúry a priemyslu. Zahájila sa výstavba vodných diel na Váhu, postavili desiatky ciest, cestných aj železničných mostov. Medzi nimi aj najpôvabnejšie dielo slovenskej avantgardy, Kolonádový most v Piešťanoch. V rovnakom čase rástli investície v oblasti výstavby zdravotníckych zariadení. V mestách pribúdali nové budovy nemocníc a zdravotných poisťovní, v horách a kúpeľoch zotavovne a liečebne. Vďaka novému zákonu o finančnej podpore bytovej výstavby, ktorý schválili v roku 1930, sa v 30. rokoch postavili po celom Slovensku stovky obytných súborov a bytových...

Predstavujeme výsledok štvorročnej práce občianskeho združenia Čierne diery a Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV: jedinečnú publikáciu o slovenských architektonických dielach zapísaných v medzinárodnom registri DOCOMOMO. Rozsiahla, vyše 700 stranová, knižná novinka približuje 101 stavieb, ktoré patria medzi najvýznamnejšie diela modernej architektúry a urbanizmu na Slovensku. Tieto stavby od Bratislavy až po Trebišov sú reprezentantmi vo výbere, ktorý zastrešuje DOCOMOMO International, medzinárodná organizácia na dokumentáciu a ochranu budov a urbanistických súborov moderného hnutia. Zoznam stavieb pritom nie je konečný, vzniká etapovite a neustále sa rozširuje. Popudom k vydaniu publikácie bola jednak snaha o šírenie povedomia o unikátnych stavbách na Slovensku ale aj alarmujúci stav niektorých objektov a pretrvávajúca nevôľa kompetentných tieto objekty patrične chrániť.  Publikácia pozostávajúca z vybraných 101 objektov tak nie je prezentáciou nového výskumu, ale výsledkom dlhodobého mapovania stavu týchto diel. Ukazuje, ako sa správame k dedičstvu moderny, ktoré predstavovuje pre našu krajinu z hľadiska jej súčasnej identity to najdôležitejšie obdobie. Texty kolektívu Oddelenia architektúry Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sprevádzajú fotografie Mateja Hakára. Texty a fotografie v knihe sú doplnené o časové osi spoločenských udalostí ako aj míľnikov slovenskej architektonickej historiografie a o niekoľko máp s vyznačenou polohou diel. Knihu 101: Slovenská architektúra sme sa rozhodli venovať pamiatke...

Pondelok 20. 05. 2024, o 19.00   DK Zrkadlový háj Petržalka, Rovniankova 3, 851 02 Bratislava Oddelenie architektúry HÚ SAV a Galerie VI PER Vás srdečne pozývajú na uvedenie Česko-Slovenskej publikácie o dejinách a súčasnosti našich kultúrnych domov: Osvěta, kultura, zábava: Kulturní domy v Československu. Knihu slávnostne uvedú Irena Lehkoživová, Michala Janečková, Henrieta Moravčíková, Katarína Haberlandová, Peter Szalay a Matúš Dulla. Akciu bude sprevádzať zaujímavá projekcia z archívu českej a Slovenskej televízie. Pred podujatím o 18.00 sa bude konať komentovaná prehliadka DK Zrkadlový háj s jedným z jeho autorov Petrom Jančom. Knihu si budete môcť na mieste zakúpiť so zľavou. Publikácia OSVĚTA, KULTURA, ZÁBAVA: KULTÚRNÍ DOMY V ČESKOSLOVENSKU približuje spoločné dedičstvo kultúrnych domov v Čechách a na Slovensku. Stavby, ktoré sa počas socializmu tešili veľkorysej ekonomickej, politickej aj legislatívnej podpore, dodnes tvoria základnú kultúrnu infraštruktúru v našich mestách a dedinách. Kniha sa zaoberá vývojom tejto špecifickej typológie od ich východísk v hlbšej minulosti, až po postsocialistické osudy. Zároveň reflektuje ich emancipačný a osvetový potenciál a ich rolu v organizovaní voľného času. V neposlednom rade je aj obrazovou správou o ich dnešnom stave od fotografov Oskara Hlezla a Martina Netočného, ktorí sa ich dokumentácii dlhodobo venujú, ale aj dokumentom o ich pôvodnom...

Pozývame vás na uvedenie novej publikácie Správa o slovenskej architektúre (Slovart, 2023) Správa o slovenskej architektúre predstavuje súbor esejí, ktoré si všímajú širší spoločenský kontext architektúry, skúmajú postavenie architektonického dedičstva či vzťah architektúry k prírodnému prostrediu a reflektujú aj problematické témy, ako je architektúra a vojnový konflikt či politizácia verejného priestoru. / členovia Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV v úvodnom texte zmapovali uplynulé roky súčasnej slovenskej architektúry so zreteľom na širší spoločenský kontext, čo ilustrujú fotografie architekta Petra Jurkoviča/ verejným stavbám z čias socializmu a ich osudu v neoliberálnom kapitalizme sa ďalej venuje Henrieta Moravčíková/ problematiku turizmom poháňanej výstavby v Demänovskej doline približuje Mária Novotná/ kontroverzií developovania na území lužného lesa v Bratislave sa venujú Ivana Rumanová a Peter Szalay/ o vojnou zničenej ukrajinskej architektúre reportuje priamo z frontu Lina Degtyarova/ desaťročnú snahu o záchranu liečebného domu Machnáč popisuje Martin Zaiček/ témou pamäte a pamätníkov sa vo filozofickej eseji zaoberá Silvester Lavrík Kolektívnu zbierku kritických esejí na tému súčasnej slovenskej architektúry, verejného priestoru a mestského plánovania prídu za autorov predstaviť Henrieta Moravčíková, Laura Krišteková, Peter Szalay a Katarína Haberlandová. Diskusia sa uskutoční v bratislavskom kníhkupectve Artforum 17. mája o 18.00. Autori publikácie s moderátorom podujatia Michalom Hvoreckým priblížia potrebu hlbšej...

V roku 2022 zbúrali na Trnavskom mýte v Bratislave najväčšie kultúrno-spoločenské zariadenie na Slovensku — ikonu povojnového modernizmu. Slúžila pritom sotva 40 rokov a úrady posudzovali podnet na jej vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Ako je možné, že bola napriek tomu zlikvidovaná aj bez schválenia nového investičného zámeru? Výskum Henriety Moravčíkovej a Petra Szalaya o okolnostiach vzniku a zániku jedinečného Domu Odborov bol podporený organizáciou Čierne diery, ktorá jeho výsledok publikovala v knižnej forme. Kniha vychádza v čase, kedy developerská spoločnosť Immocap dovŕšila búranie niekdajšieho kultúrno-spoločenského centra. Mrzí nás, že napriek systematickej snahe o záchranu tohto diela, sa nám nepodarilo zvrátiť jeho likvidáciu. Publikácia je tak aspoň malým gestom voči jeho tvorcom Konček + Skoček + Titl a mementom búrania ikony. Súčasťou knihy sú štyri fotografické série mapujúce komplex v odlišných štádiách života. Zábery z otvorenia v roku 1981 poskytol Ľubo Stacho, Istropolis ako ikonu predstavila medzinárodnému publiku v roku 2004 Hertha Hurnaus, chátranie v rokoch 2018 až 2021 zaznamenala Olja Triaška Stefanovič a proces búrania zachytil Matej Hakár. Dizajn vytvorila Ľubica Segečová.    

Prednášky zo siedmeho ročníku projektu Reflexie architektúry sú už prístupné online. Projekt predstavuje jedinečnú otvorenú komunikačnú platformu medzi akademickým prostredím, predstaviteľmi súčasnej architektúry a verejnosťou. Usiluje sa tak rozširovať povedomie o architektúre a jej vplyve na hmotné prostredie a zvyšovať úroveň architektonickej diskusie na Slovensku. Tento rok sa v rámci série prednášok predstaví súčasná maďarská architektonická scéna, ktorá sa aktuálne dynamicky rozvíja a môže byť pre Slovensko v mnohých ohľadoch inšpiratívna. Výber prednášajúcich zahŕňa architektov a architektky, ktoré reprezentujú všetky aktívne tvoriace generácie a najdôležitejšie tendencie súčasnej maďarskej architektúry. Súčasťou prezentácií sú moderované diskusie s publikom. Najväčší dôraz sa pri koncepcii výberu referujúcich kládol na vzťah ateliéru k zásadným otázkam súčasnej architektúry, ako je kontinuita a diskontinuita vývoja v oblasti architektonického myslenia, vzťah architektúry a prostredia, vzťah k historickému dedičstvu a miestu vo všeobecnosti, ale aj kultúrna a environmentálna udržateľnosť.  Súčasťou formátu Reflexie architektúry je aj séria monografií zachytávajúcich prednášky aj kritické reakcie publika. Reflexie architektúry sa po dvoch rokoch v online priestore vracajú do fyzického prostredia Fakulty architektúry a dizajnu v Bratislave, ktoré je otvorené architektom, študentom aj širokej verejnosti zaujímajúcej sa o architektúru.  

Bratislavský Dom odborov resp. Dom ROH bol stavbou s dlhou históriou už pred svojím dokončením. Plány na jeho výstavbu sa začali realizovať v roku 1955, o dvadsať rokov neskôr došlo k zásadnejším úpravám jeho pôvodného architektonického návrhu a v roku 1981 bol s veľkou slávou odovzdaný do užívania ako kultúrne centrum a zároveň zjazdový (kongresový) palác. Jeho architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl stavbu postupne v priebehu rokov tvarovali a premieňali podľa požiadaviek vtedajšieho investora.[1] Výsledná architektúra predstavovala masívne zoskupenie rôznych výškových i vertikálnych hmôt vo vlastnom urbanisticky riešenom prostredí, ktorého ťažké súvislé plochy narúšali rôzne výtvarné detaily. Funkčne riešené priestory niekoľkých sál boli najmä v priestore foyer doplnené výraznými architektonickými a výtvarnými prvkami, ktoré dodnes vzbudzujú obdiv a priťahujú pozornosť.  Novootvorená stavba sa v roku 1981 stala veľkou témou aj pre jedno z vydaní časopisu Projekt,[2] ktorého textovú časť doplnila rozsiahla fotografická séria od už vtedy známeho fotografa architektúry Ľuba Stacha (1953). Stacho sa prvý raz ako fotograf architektúry zviditeľnil fotografiami bratislavskej neskoromodernej architektúry pri študentskej súťaži v roku 1976 spolu s Tiborom Škandíkom. Odvtedy sa fotografia architektúry pre oboch stala súčasťou ich práce. Stacho od roku 1978 pôsobil priamo ako fotograf Zväzu slovenských architektov v Bratislave.[3] ...

Televízna séria Ikony, obnova budovy Slovenskej národnej galérie ale aj dianie okolo bývalého Domu odborov v Bratislave vzbudzujú záujem verejnosti o architektúru neskorého modernizmu. Povojnová výstavba zásadne poznačila tvár Bratislavy aj ostatných slovenských miest. Veľkorysé plány moderného urbanizmu podmienili radikálnu prestavbu historických štvrtí aj výstavbu sídliskových satelitov.V rovnakom čase vznikli budovy, ktoré dodnes predstavujú základ infraštruktúry v oblasti vzdelávania, kultúry či zdravotníctva. Viaceré z nich sú výraznými solitérmi, nápadnými umeleckými gestami dokumentujúcimi kultúrnu situáciu druhej polovice minulého storočia. Aj preto si vyslúžili prívlastok ikony. Kontrastné postavenie týchto diel vo vzťahu k historickej zástavbe, spoločensko-politické okolnosti ich vzniku aj prevádzkové limity dnes problematizujú ich ďalšie využitie. Vo verejnej diskusii tak čoraz častejšie rezonuje otázka, čo s nimi? Treba týchto svedkov autoritatívneho režimu navždy odpratať do minulosti spolu s ich objednávateľmi, alebo majú byť zachované akodôležitá vrstva našich dejín? Aj na tieto otázky sa pokúsia hľadať odpovede hostia diskusie, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 27. 05. 2021 o 19:00 v Novej Cvernovke. Diskusia sa bude konať za účasti divákov (podľa aktuálnych epidemiologických opatrení) a súčasne naživo vysielaná online. Hostia: Henrieta Moravčíková, Pavol Paňák, Ingrid Konrad   Moderátor: Laco Oravec    

Projekt je zameraný na súčasnú architektúru. Predstavuje jedinečnú otvorenú komunikačnú platformu medzi akademickým prostredím, predstaviteľmi súčasnej architektúry a verejnosťou. Usiluje sa tak rozširovať povedomie o architektúre a jej vplyve na hmotné prostredie a zvyšovať úroveň architektonickej diskusie na Slovensku. V roku 2020 prebehol už piaty ročník tohto podujatia. Bol venovaný slovinskej architektonickej scéne, ktorá predstavuje významný zdroj inšpirácie aj pre slovenské prostredie. V rámci série prednášok a moderovaných diskusií sa predstavili poprední predstavitelia a predstaviteľky slovinskej architektúry. V kurátorskom výbere boli zastúpené všetky generácie aktuálne činných architektov a architektiek aj všetky najdôležitejšie smerovania súčasnej slovinskej architektonickej scény. Najväčší dôraz sa pri koncepcii výberu referujúcich kládol na vzťah ateliéru k zásadným otázkam súčasnej architektúry, ako je kontinuita a diskontinuita vývoja v oblasti architektonického myslenia, vzťah architektúry a prostredia, vzťah k historickému dedičstvu a miestu vo všeobecnosti, ale aj kultúrna a environmentálna udržateľnosť. Slovinská architektúra sa považuje za jednu z najvýraznejších a najkonzistentnejších európskych scén. Vzťah slovinských architektov k domácej architektonickej tradícii, najmä k odkazu architekta Jože Plečnika či Edvarda Ravnikara, je pozoruhodný. Nepredstavuje však podviazanie kreativity ani obmedzenie pri vyvíjaní nových autentických riešení. Práve téma tvorivého rozvíjania lokálnej tradície sa objavovala aj vo všetkých prezentáciách. Vo výbere prednášajúcich boli zastúpení predstavitelia...

Práce historikov a kritikov architektúry formulujú kľúčové argumenty pre pamiatkarov a štátne autority pri rozhodovaní čo je a čo nie je hodné zapísať do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok. Možno však pracovať s dobovými textami historikov a teoretikov architektúry ako s matematickou úlohu, po ktorej spočítaní nám vyjde výsledok či ide o pamiatku alebo bezcenný brak? Je možné rozumieť minulým interpretáciám architektonických diel bez poznania spoločenskej situácie, či prevládajúcich estetických preferencií? Nie je nakoniec rozhodnutie o pamiatkovej ochrane predovšetkým výsledkom prijímania kvalít minulých historických vrstiev podľa súdobého umeleckého chcenia?   Ešte na začiatku minulého storočia sa v umenovede a pamiatkovej starostlivosti viedli diskusie, či možno považovať barok a umenie neskorej rímskej ríše za úpadkové, a teda nehodné ochrany. Dnes by sme sa už nestotožnili s tvrdením „reštaurátorov“ bratislavského Dómu sv. Martina, že barokový oltár od Rafalea Donnera je pokleslým barokovým dielom, ktoré treba zbúrať aj preto, že nespĺňa predstavu o štýlovo čistom gotickom dóme. Na druhej strane však bez problémov akceptujeme búranie celých komplexov stavieb z obdobia neskorej moderny, lebo aktuálne nespĺňajú naše predstavy o kompaktnom postmodernom meste, alebo len nevyhovujú maximálnemu ekonomickému využitiu územia, na ktorom stoja. Texty postmodernej kritiky a antikomunistické morálne generalizovanie minulých dekád sú dnes využívané ako potvrdenie...