Register modernej architektúry oA HÚ SAV

V ostatných dňoch zaznamenala bratislavská verejnosť búranie sochárskeho objektu pred budovou bývalého Domu odborov. V súvislosti s nedávno ukončenou architektonickou súťažou na výstavbu v území, ktorej výsledky neboli doposiaľ zverejnené sa nás zmocňujú obavy nad budúcnosťou celého komplexu Domu odborov. Chceli by sme preto upozorniť na architektonické hodnoty a spoločenský význam tohto objektu.

Dom odborov alebo Istropolis (pôvodný názov celého komplexu bol Dom odborov, techniky a kultúry) vznikal v dobe, keď Československo vynakladalo značné investície na výstavbu reprezentatívnych verejných budov a veľkých stavebných projektov. Pestovala sa kultúra veľkých politických a kultúrno-spoločenských podujatí ale aj podpora vedy, vzdelávania a vývoja vlastných technologických riešení. K tomu všetkému slúžili priestory komplexu Domu odborov.

Súťaž na Dom odborov a techniky v Bratislave bola vypísaná na jeseň roku 1956. Zúčastnili sa jej v tom čase mladí architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl spoločne s kolegom Tiborom Gebauerom. Vypracovali viac návrhov a spomedzi dvadsiatich piatich súťažiacich získali tri najvyššie ocenenia. Súčasná podoba komplexu je však výsledkom dvadsaťpäťročného procesu kryštalizovania a viacerých etáp realizácie prebiehajúcich od roku 1968. Na projektovanie vplýval vývoj architektonického prejavu autorov, ako aj zmeny požiadaviek investora na náplň objektu, vývoj a zmena názorov na urbanistické riešenie územia a napokon aj vývoj stavebníctva. V projekte však po celú dobu pretrval pôvodný koncept, založený na sústredení nižších blokov okolo vnútorného átria a ich doplnení výškovou dominantou. V priebehu projektovania sa z celku vyčlenil objekt Domu odborov s veľkou sálou. Práve tá bola predmetom mnohých variantov tvarového riešenia. Vo výslednej realizovanej podobe sa v sále nachádza unikátny podhľad, ktorý prostredníctvom vtedy priekopníckej metódy počítačového navrhovania majstrovsky stvárnil vynikajúci slovenský sochár Jozef Jankovič. Viaceré originálne interiérové aj exteriérové prvky, ako sú veľkorysé schodiská, pôsobivé foyer s lesom štíhlych stĺpov, podhľad divadelnej sály, slnolamy na južnej fasáde Domu techniky, alebo vyústenia vzduchotechniky v átriu v podobe štylizovaných šachových figúrok, sú zase dielom trojice architektov. Fontánu, čo dominuje átriu, navrhol sochár Pavol Mikšík.

Komplex Domu odborov situovali na krížení mestského okruhu a jednej z hlavných mestských radiál, na mieste kde od začiatku 20. storočia uvažovali s výstavbou významných verejných budov. Architekti formovali komplex tak, aby vytvorili rámec tomuto novému mestskému priestoru . Vo svojom plnom funkčnom využití bol Dom odborov v prevádzke od roku 1981. V deväťdesiatych rokoch bola prevádzka postupne utlmovaná a údržba minimalizovaná. Nebol pružne adaptovaný na plnohodnotné mestské kultúrne a kongresové centrum, na čo spĺňa predpoklady.

Komplex patrí medzi ikonické diela modernej architektúry 20. storočia na území hlavného mesta Slovenska. Zhmotňuje esenciu slovenského variantu neskorého modernizmu s jeho dôslednou abstrakciou, špecifickou materialitou a veľkorysou mierkou.

Čistá, kultivovaná moderná forma, veľkorysé vnútorné priestory Domu odborov ako aj jeho potenciál byť dôstojným kongresovým a kultúrno-spoločenským centrom, ktoré mestu chýba, stále ostávajú nedocenené. Špičkovými architektmi navrhnutý moderný komplex, integrovaný v organizme mesta, je jednoznačnou hodnotou, do ktorej vzniku boli vložené nezanedbateľné finančné, prírodné a ľudské zdroje. V dnešnej dobe rýchleho napredovania a posilňovania konkurencieschopnosti, postavenej na rozvoji vlastnej jedinečnosti, je jestvujúci komplex Domu odborov pre hlavné mesto významným benefitom. Budova bývalého Domu odborov predstavuje v kontexte Bratislavy jedinečné verejné miesto kultúry, miesto s pamäťou a významnú historickú vrstvu, ktorá dokumentuje nielen architektonické, ale aj spoločenské dianie druhej polovice minulého storočia. Vymazanie tohto diela z mapy mesta znamená vymazanie dôležitej historickej etapy a podstatnej súčasti identity mesta. V Bratislave sa už nesmie opakovať to, čo sa stalo PKO!

Vyzývame preto predstaviteľov mesta, mestskej časti ale aj vlastníkov nehnuteľnosti, aby deklarovali svoje zámery v území a predložili ich na verejnú diskusiu.

Na záver si ešte dovolíme pripomenúť, že v kontexte Slovenska nejde o ojedinelý jav, ale o situáciu, ktorá sa pravidelne opakuje aj v ostatných mestách po celej krajine. Sme svedkami bezprecedentného ničenia architektonických a umeleckých diel, kultúrnych a spoločenských priestorov, aké nemajú v našich mestách v súčasnej dobe náhradu, zániku verejných a kultúrnych funkcií v centrách miest, ničenia dedičstva, ktoré presahuje hranice našej krajiny. Vyzývame preto predstaviteľov samospráv, aby hľadali také riešenia, ktoré dokážu tieto diela integrovať do aktuálnych zámerov, neprenechali rozhodovanie v týchto ťažiskových lokalitách len na súkromných vlastníkoch a aby viedli otvorenú a odbornú diskusiu o týchto dielach a lokalitách.

Členovia DOCOMOMO Slovensko

9. apríla 2019 v Bratislave

foto: Oľja Triaška Stefanović