Obchodný dom Schön obsadil dve parcely, na ktorých pôvodne stáli dvojpodlažné budovy, ktoré postavili roku 1918 podľa návrhu Alexandra Feiglera. Budova už reagovala na novú reguláciu a zmenu uličnej čiary sledujúcu rozšírenie Obchodnej ulice. Jedno podzemné a tri nadzemné podlažia boli vyhradené obchodným prevádzkam a administratíve. Na ostatných poschodiach boli dvoj- a trojizbové byty, na najvyššom poschodí jeden priestranný šesťizbový byt a garsónka. Predajné priestory na prízemí a poschodí vizuálne prepájal obdĺžnikový otvor rozmerov 6, 8 x 5,3 m, dostatok prirodzeného svetla mali zase zabezpečiť tri 7 m dlhé svetlíky zo sklobetónu. V snahe umožniť flexibilné fungovanie predajných plôch navrhli architekti oceľobetónový skelet s dovtedy nebývalým rozponom 14 m. Prevádzkové priestory boli vybavené teplovzdušným kúrením a automatickým chladením. Obchodný dom Schön predstavoval v kontexte diela našich architektov určitý prelom. Pre nich charakteristické pomerne prísne vyjadrovacie prostriedky tu nahradili módnymi prvkami "moderných mestských palácov". Po prvý raz použili francúzske okná, celosklenený parter s oblými výkladnými skriňami aj elegantne tvarovanú galériu. Architekt Weinwurm mal k budove mimoriadny vzťah aj z osobných dôvodov. Roku 1940 tu podľa údajov zo sčítania ľudu dokonca býval ako podnájomník v rodine ženského lekára Heinricha Wienera a jeho manželky Anny Wienerovej, neskôr Stahlovej.
Koncom minulého storočia obchodnú prevádzku dva krát prestavali, pričom odstránili galériu aj pôvodné povrchy. Fasáda budovy sa zachovala takmer nezemnená.
Literatúra:
Neuere Arbeiten der Architekten Weinwurm und Vécsei in Pressburg. Forum 5, 1935, s. / p. 105.
Fridrich Weinwurm – architekt Novej doby. (Katalóg výstavy. Ed. Š. Slachta.) Bratislava, SAS 1993, (nestr.) s. 57.
Dulla, Matúš – Moravčíková, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002, 512 s., tu s. 92, 263, 380
