Objekt banky a divadla stojí v centre mesta v koncovej polohe súvislého mestského bloku. Dve hlavné, netradične spojené funkcie sú prevádzkovo i dispozične úplne nezávislé. V parteri administratívnej časti sú obchody, na poschodiach kancelárie a v suteréne reštaurácia. Riešenie divadla je nezvykle úsporné, tak v zázemí ako i vo vstupných a spoločenských priestoroch. Kým pôdorysný koncept ešte sleduje zásady medzivojnového funkcionalizmu, forma reaguje na monumentalizačné tendencie Slovenského štátu a zároveň dokumentuje i výrazovú neistotu architektúry povojnových rokov. S tým korešponduje i dobovo podmienené výtvarné dotvorenie farebnými vitrážami a nástennou maľbou s folklórnymi figurálnymi motívmi. V osemdesiatych rokoch divadlo rekonštruovali (architekt F. Zbuško). Jeho pôvodný ráz však zostal nezmenený.
Literatúra:
Nové divadlo v Bratislave. Slovenský staviteľ 14, 5, s. 41 – 47. Príloha časopisu Technický obzor slovenský 8, 1944, 5.
Budova banky a divadla v Bratislave. Projekt 31, 1989, 7 – 8, s. 60 – 61.
Architektonické dielo Eugena Kramára. Katalóg výstavy. Bratislava, SAS 1991.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
