Vilu postavili v bratislavskej vilovej štvrti nazývanej Hausbergl ako jednu z prvých moderných budov. Jej výnimočnosť v miestnom kontexte potvrdila aj reakcia dobovej kritiky, ktorá vilu prirátala k „najmodernejším vilám“ mesta. Architekti uplatnili pri stavbe všetky vtedajšie výdobytky stavebnej výroby počnúc oceľobetónovým skeletom a končiac oceľovými oknami. Vila však bola pozoruhodná nielen tým, že dokumentovala progresívne tendencie v architektúre, ale aj tým, že interiéry jej spoločenských priestorov navrhol viedenský architekt Josef Hoffman. Napriek tomu, že Lengyelovci obývali celý dom len niekoľko rokov, vila sa obdivuhodne dobre zachovala. Dnes v nej žijú príbuzní pôvodných vlastníkov, ktorý starostlivo dbajú o jej údržbu.
Literatúra:
Nová vilová štvrť v Bratislave. Slovenský staviteľ 1, 1931, s. / p. 91 – 95. Born, Wolfgang: Neue Innenräume von Josef Hoffmann. Die deutsche Kunst und Dekoration 34, 1931, č. / no. 4, s. / p. 31 – 35
Foltyn, Ladislav: Slovenská architektúra 1918 – 1938 a česká avantgarda. Bratislava, SAS 1993.
Sekler, Eduard F.: Josef Hoffmann. Das architektonische Werk. Wien, Residenz Verlag 1986, s. 206 a 417.
Holčík, Štefan: Hoffmann v Bratislave. Designum 1998, 2, s. 35.
Moravčíková, Henrieta: Koncepcie a typy bývania. Slovensko medzi dvoma vojnami. In: Bývanie v premenách času. Stupava, Orgware 1998.
Dulla, Matúš – Moravčíková, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002, s. 96 – 97.
Moravčíková, Henrieta: Dva modely prijímania moderny na Slovensku: Fridrich Weinwurm a Christian Ludwig. Architektúra & Urbanizmus 40, 2006, 3 – 4, s. 131 – 154.