Malé sanatórium vo vilovej štvrti nad Bratislavou je jednou z neskorých stavieb Dušana Jurkoviča v kultivovanom funkcionalistickom poňatí, na ktorom sa asi rovnako podpísal jeho partner Merganc. Objekt bol pôvodne ženským sanatóriom a založil ho profesor K. Koch. Má štyri poschodia a pôvodne v ňom bolo 36 lôžok, operačná sála, ordinácia a kaplnka. V súčasnosti slúži ako pôrodnica. Pôdorysne má tvar roztiahnutého V a harmonicky sa včleňuje do okolitej zástavby. Za objektom bola založená záhrada s dendrologicky bohatým súborom drevín, navrhnutá a vysadená mlyňanským záhradníkom Jozefom Mišíkom. Skeletová budova má tehlovú výplň a je obložená keramickými obkladačkami so zdôraznenou horizontálnou špárou.
Objekt je dispozične trojtraktový so strednou chodbou, zadné izby majú balkóny do záhrady. Vyniká kultivovaným funkcionalistickým tvaroslovím - jednoduchou fasádou s veľkými oknami a pásovým oknom v strede priečelia. Použitie tradičných prvkov (keramický obklad a symetria) dáva budove ušľachtilý a dôstojný vzhľad. Na svoju dobu bolo sanatórium veľmi dobre vybavené a považovali ho za najmodernejšie v Československu.
Literatúra:
Desaťročie UBS 1922 – 1932. Bratislava 1932. tu s. 13.
WEINWURM, Fridrich: Kochovo sanatorium v Bratislavě. Měsíc 2, 1933, 4, s. 9.
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1918 – 1945. Bratislava, Pallas 1971. 186 s.
BOŘUTOVÁ-DEBNÁROVÁ, Dana: Dušan Samo Jurkovič. Bratislava, Pallas 1993. 252 s., tu s. 196 – 202.
FOLTYN, Ladislav: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939. Bratislava, SAS 1993. 238 s.
DULLA, Matúš: Kochovo sanatórium. Architektúra & urbanizmus 29, 1995, 1 – 2, s. 64 – 69.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 134, 353.
