Budova Slovenského veslárskeho klubu je jednou z prvých architektových stavieb vo funkcionalistickom duchu a patrí k jeho najavantgardnejším dielam. Funkcionalizmus sa tu ohlasuje voľným priečelím hlavnej časti, pásovými oknami, vzdušnými terasami, horizontalitou a kontrastne prevýšeným komunikačným jadrom. Z tohto jadra so schodiskom vychádzajú dve dvojpodlažné krídla. Jedno je konštrukčným železobetónovým skeletom – v ňom je hlavný priestor určený na uloženie skifov. V druhom, menšom krídle, ktoré je tradične murované, bola klubovňa a priestory pre motorové člny. Pôvodne bol Slovenský veslársky klub ľahkou sezónnou stavbou s veľkými sklenými plochami a pobytovými terasami. V rámci obnovy (architekti Juraj Fecanin, Henrich Kupec, Štefan Polakovič) ho lepšie tepelne izolovali a obohatili o reštauráciu.
Literatúra:
AIXINGER, László jr.: Der Rudersport in Pressburg. Forum 2, 1932, s. 167.
Klubhaus des Slovakischen Rudervereines. Forum 2, 1932, s. 170 – 171.
KUSÝ, Martin: Emil Belluš. Tatran, Bratislava 1984. 142 s.
FOLTYN, Ladislav: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939. Bratislava SAS 1993. 238 s.
Architektonické diela 20. storočia na Slovensku – Bratislava. Architektúra & urbanizmus 31, 1997, 2 – 3, s. XXXIX.
MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Emil Belluš okolo roku 1930. Súvislosti s európskou či skôr s pražskou avantgardou. Architektúra & urbanizmus 33, 1999, 1 – 2, s. 23 – 35.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
Slovenský veslársky klub. DOCOMOMO národný register: Slovensko. Architektúra & urbanizmus 40, 2006, 3 – 4, s. XI.
