Rodinnú vilu navrhli architekti pre ortopéda Mikuláša Weila na južnom svahu s výhľadom na mesto. Dispozičné riešenie rozvíja princíp obytného priestoru organizovaného na jednom podlaží, ktorý si architekti vyskúšali na vile Graber a Pfeffer. Priestorový a funkčný komfort umocňovali dômyselne riešené vstavané nábytky a mobilné priečky. Podstatnou súčasťou koncepcie rodinného domu bolo jeho prepojenie so záhradou. Tú navrhol viedenský architekt Willi Vietsch, ktorý bol autorom viacerých výnimočných moderných záhrad, vrátane úpravy zelených plôch na sídlisku Werkbund vo Viedni. V roku 1939 boli Weilovci nútený vzhľadom na svoj židovský pôvod vilu predať. Kúpil ju vtedajší riaditeľ Slovenskej banky Miloš Makovický, ktorého potomkovia dom obývajú aj v súčasnosti. Rodinný dom koncom minulého storočia nadstavali podľa návrhu architekta Ľubomíra Titla. Hlavné obytné podlažie sa však zachovalo v pôvodnom stave vrátane povrchovej úpravy podláh, okenných otvorov a dobového nábytku.
Literatúra:
S. Doricová: Rod. Dom v bratisl. arch. (Dipl. práca, FF Univ. Palackého, Olomouc, 1999)
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 393.
DORICOVÁ, Slávka: Rodinny dom v bratislavskej architektúre 1918 – 1939. Vybrané príklady. Architektúra & urbanizmus 36, 2002, 3 – 4, s. 87 – 104.
