"Riešili sme prípravu plánového elaborátu tak, že ja som pripravil zadávacie - stavebné plány a priatelia na báze mojich úvodných a stavebných plánov vypracovali vykonávací elaborát s príslušnými detailmi", tak opisuje spoluprácu s Weinwurmom a Vécseiom na projekte kancelárskej a obytnej budovy spoločnosti Coburg Emil Belluš vo svojich pamätiach. Štefan Lukačovič, ktorý v tom čase pôsobil v kancelárii Emila Belluša zase spomína, že k spolupráci oboch architektov došlo na základe žiadosti predstaviteľov spoločnosti Coburg. Je pravdepodobné, že spoločnosť Coburg oslovila s požiadavkou na spracovanie návrhu viacerých architektov a že sa jej predstaviteľom pozdávali prvky riešení oboch spomínaných kancelárií. K vzniku "neobyčajnej mezaliancie", ako túto spoluprácu nazval M. Dulla už potom stačilo požadovať odlišné prístupy architektov v jednom výslednom projekte. Spoločnosť Coburg bola významným producentom ocele. Tento materiál chcela výrazne uplatniť aj pri stavbe budovy, a tak jej isto prišlo vhod renomé, ktoré pri použití oceľového skeletu na prvom bloku obytného súboru Nová doba získali Weinwurm a Vécsei. Uplatneniu Weinwurma s Vécseiom pri konštrukčnej stránke diela nakoniec naznačil aj sám Belluš. Budova je charakteristickým reprezentantom architektúry druhej polovice tridsiatych rokov, keď sa aj v Bratislave kedysi novátorský funkcionalizmus dostal takmer do polohy konvencie. Tomu zodpovedá unifikované dispozičné riešenie jednotlivých podlaží, schematické riešenie fasád, použitie všeobecne akceptovaných moderných materiálov, ako boli napríklad oceľové okná Kraus či vtedy módny keramický obklad. Keď porovnáme perspektívnu škicu budovy z pozostalosti Emila Belluša a výsledné realizované dielo, môžeme si urobiť predstavu o tom, akým smerom posúvali Bellušove zadávacie plány "priatelia" Weinwurm a Vécsei vo vykonávacom projekte. Zmizli elegantné bellušovské balkóniky, vysoký reprezentačný parter aj stupňovitá strešná nadstavba a budova zrazu viacej pripomínala práve práce našich architektov z konca tridsiatych rokov 20. storočia.
Literatúra:
Dulla, M.: Architekt Emil Belluš. Bratislava, Slovart 2011, s. / p. 102. Lukačovič, Š.: Odborné a spoločenské kontakty s Emilom Bellušom. Projekt 41, 1999, 6, s. / p. 20 – 23 Fridrich Weinwurm - architekt Novej doby. Kusý M.: Emil Belluš. s. 50 - 51
