Viacúčelová športová hala v Žiline bola postavená ako súčasť športovo-rekreačnej zóny v mestskej časti Bôrik. Architekt Ľudovít Kupkovič navrhol na nepravidelnom pozemku ohraničenom dopravnou tepnou, mestským parkom a lesoparkom unikátnu kruhovú stavbu o priemere 105 m, ktorá sa stala ikonou mesta. Športová hala bola v čase svojho vzniku výnimočná ako technickým tak aj prevádzkovým riešením. Objekt bol navrhnutý s ohľadom na univerzálne využitie, nie len pre všetky halové športy ale aj pre kultúrne a spoločenské podujatia či filmové predstavenia. Veľkosť hracej plochy vyplynula z medzinárodných štandardov (dĺžka 94 m, šírka 54 m, bežecký ovál dĺžky 200 m), keďže hala mala hostiť atletické podujatia na vrcholovej úrovni. Základnú kapacitu haly pre 2000 divákov bolo možné variabilne rozšíriť o výsuvné tribúny.
Kupolový objekt s vrchlíkom vo výške 18,5 m pripomína slávny Palazzetto dello sport v Ríme. Narozdiel od Nerviho betónovej škrupiny, žilinskú halu tvorí 44 drevených lepených plnostenných poloblúkov šírky 23 cm s premenlivou výškou od 80 do 180 cm. Strešný plášť pozostáva z atypických sendvičových drevených panelov pokrytých medeným plechom. Konštrukčnú stránku objektu navrhol odborník na statiku verejných drevených stavieb Ing. Andrej Bašista. Pôsobivá drevená konštrukcia je v interiéri plne priznaná. Hraciu plochu osvetľuje rozptýlené svetlo prenikajúce cez presklený prstenec kupoly. Stavba získala v roku 1986 Cenu Dušana Jurkoviča za vysokú kvalitu a účelnosť.
autor textu: Monika Bočková
Literatúra:
RANDUŠKOVÁ, Alena – KUPKOVIČ, Ľudovít – DUTKO, Pavel: Športová hala v Žiline, Projekt 25, 1983, 10, s. 6 - 11.
EICHLER, Igor – KUPKOVIČ, Ľudovít: Športová hala v Žiline, Projekt 28, 1986, 1, s. 4 – 7.
KRIVOŠOVÁ, Jana - LUKÁČOVÁ, Elena: Premeny súčasnej architektúry Slovenska. Bratislava: Alfa, 1990, s. 185-187.
