V polovici tridsiatych rokov postavili pred železničnou stanicou mestské kúpalisko s dvoma bazénmi (jeden pre plavcov, druhý, nižší, pre neplavcov) a čiastočne krytou tribúnou, za ktorou boli šatňové kóje. Bazény sa nachádzali v rozdielnych výškach a tribúna bola skôr jednoduchou kolonádou. Napriek limitovaným finančným zdrojom bol bazén zrealizovaný podľa najlepších súdobých štandardov – železobetónové konštrukcie, vybavenie bazénu a hygienické zariadenia. V meste Košice, spätom najmä so secesnou architektúrou, toto kúpalisko reprezentuje jedinečný príklad funkcionalistickej architektúry. Jej charakteristické atribúty ako čisté biele fasády, pásové a kruhové okná, či konštruktivistické detaily robili reklamu funkcionalizmu, ktorý v tom čase nebol u obyvateľov mesta veľmi obľúbeným. Architekt Ľudovít Oelschläger patrí k dôležitým reprezentantom miestnej architektúry. Kúpalisko je jeho najlepšou funkcionalistickou realizáciou.
Literatúra:
KOPŘIVA, Miroslav: Mestské letné kúpalište v Košiciach. Slovenský staviteľ 7, 1937, s. 156, 157, 168.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
Letné kúpalisko. DOCOMOMO národný register: Slovensko. Architektúra & urbanizmus 40, 2006, 3 – 4, s. XIII.
