Kolóniu obytných domov postavilo družstvo 48 rodín, v ktorom boli organizovaní úradníci českých, slovenských a maďarských bánk v Košiciach. Tvorí ju čiastočne uzavretý blok štvorpodlažných domov. Jednotlivé, na seba nadväzujúce sekcie, sú zoradené do tvaru písmena U. Nad úrovňou troch obytných podlaží je strešné podlažie, v ktorom boli pôvodne strojové práčovne. V obytnej kolónii je dvadsaťjeden trojizbových, dvadsaťjeden dvojizbových, šesť štvorizbových a päť jednoizbových bytov. Byty majú množstvo výhod kolektívneho bývania, napríklad ústredné kúrenie, dodávku studenej a teplej vody, spoločné práčovne a centrálnu správu. Vo dvore bloku bolo ihrisko pre deti s bazénom a záhradky pre obyvateľov domov. Zeleň pôvodne vysadili aj na strešných terasách. Kolónia je charakteristická jednoduchou ortogonálnou architektúrou. Jej striedmy ráz oživuje kompozícia presklených schodiskových objemov a uvoľnenie hmoty v nárožiach bloku, kde vznikli podjazdy a lodžie. Realizácia kolónie mala veľký úspech, o čom svedčil aj záujem ďalších šesťdesiatich úradníckych rodín o podobnú výstavbu.
Literatúra:
POLÁŠEK, Josef: Kolonia bankových úradníkov v Košiciach. Slovenský staviteľ 2, 1932, s. 287 – 292.
HAAS, Felix: Moderná svetová architektúra. Bratislava, SFVU 1968. 278 s.
FOLTYN, Ladislav: Slovakische Architektur und die tschechische Avantgarde 1918 – 1939. Dresden, Verlag des Kunst 1991. 236 s.
MASNÝ, Rudolf: Domy bankových úradníkov. Architektúra & urbanizmus 29, 1995, 1 – 2, s. 28 – 31.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
