Pozdĺž radiály z centra Bratislavy na Raču postavili koncom päťdesiatych rokov jedno z prvých väčších sídlisk. Komplex bytových domov, ktoré sú v prvej časti sídliska riadkovým spôsobom rozložené pozdĺž hlavnej ulice, sprevádzajú pavilóny občianskej vybavenosti. Za pásom týchto domov, ktoré súčasne tvoria protihlukovú bariéru, sú tiché vnútroblokové priestory. Pešie priečne trasy vedú cez široké podchody. Použitá je bohatá škála obytných domov – horizontálne radové, doskové a bodové výškové stavby. Obytné budovy majú liate vertikálne priečne nosné konštrukcie (so stenami hrúbky 15 cm) a montované stropy z vtedy masovo rozšírenej sústavy T16. Technológia liateho betónu realizovaná veľkoplošným debnením, hoci vyrobeným klasickým tesárskym spôsobom, sa neskôr použila aj pri bytovej výstavbe sídlisk v iných mestách. Okrem nej sa tu použil panelový systém BA. Harmonické rozloženie domov rôznych výšok, prehľadná veľkosť komplexu, výborné architektonické riešenie a elegantný vzhľad spolu s konštrukčnými novinkami (priečny nosný systém, liaty betón, rámová konštrukcia panelov, vytvorenie bytového inštalačného jadra) vytvorili z tohto sídliska jedno z najlepších toho obdobia. Ani neskoršie realizácie už nedokázali dosiahnuť jeho kvality a menej kvalitné dostavby skôr potvrdzujú, ako narúšajú jeho vysokú architektonickú úroveň.
Literatúra:
SVETKO, Štefan: Progresívny systém tradičnej výstavby v sídlisku „Februárka“ v Bratislave. Projekt, 1957, 5, s. 3 – 5.
Architektura ČSR 17, 1958, s. 333.
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava, Pallas 1976. 288 s.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
