Na parcelu v nároží Štúrovej a Grösslingovej ulice vypracovali návrhy viacerí architekti. Nepochybne to bol Dušan Jurkovič, ktorého perspektívny pohľad na toto nárožie (1922) publikoval už F. Žákavec a pravdepodobne aj J. Kroha, od ktorého je známy kubistický pohľad na dlhšie z uličných priečelí (1923). Realizoval sa však až projekt Alexandra Skuteckého. Aj ten však pôvodne riešil budovu banky na väčšej parcele. V štyridsiatych rokoch tu potom postavili Union banku. Na prízemí, v krídle do Štúrovej ulice, situoval A. Skutecký peňažnú halu s galériou a trojramenným schodiskom. Ostatných päť poschodí, vrátane podkrovia, zaberá administratíva banky. Architekt navrhol budovu v klasicistickom názore s vyváženou kompozíciou priečelia a harmonickým usporiadaním nárožia, ktoré je vlastne vstupným priečelím stavby. Nad vstupom je balkón s balustrádou, na ktorom je dvojica figurálnych plastík. Na fasáde orientovanej do Štúrovej ulice sú v parteri vysoké dórske stĺpy zavŕšené jednoduchým travé s meandrovým ornamentom. Kompozícia priečelí obohatená o medailóny s portrétmi vrcholí vlysom a rímsou. Fasáda má pravidelný kamenný obklad, ktorý ešte umocňuje vážnosť jej klasicistických foriem.
Literatúra:
FOLTYN, Ladislav: Slovenská architektúra 1918 – 1939 a česká avantgarda. Bratislava, SAS 1993, 238 s., tu s. 48 a 61.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 62, 331.
