Nájomná vila je situovaná na nárožnej parcele čomu zodpovedá aj tvar jej pôdorysu. Ten je kompaktný, sústredený okolo ústrednej haly, okolo ktorej sa vejárovito radia jednotlivé obytné miestnosti. Tento dispozičný koncept sa opakuje na všetkých troch podlažiach. Komunikačné jadro domu – dvojramenné schodisko sa prostredníctvom úzkej chodby primyká k bytovým priestorom. Vonkajší vzhľad budovy je strohý, bez akýchkoľvek ozdôb a dokumentuje už Weinwurmov vyzretý sebaistý puristický názor. Na hladkej ploche fasád vynikajú len dvojice tradičných okien spojené subtílnym stĺpikom, architektov obľúbený motív, a plochý rizalit s francúzskymi oknami spojenými podobným spôsobom. Počas druhej svetovej vojny dom rodine Reisnerovcov v zmysle protižidovských zákonov pravdepodobne odobrali. Po vojne sa stal dom majetkom mesta, ktoré jednotlivé byty prenajímalo. V druhej polovici minulého storočia upravili dispozície niektorých bytov a prestavali prízemie domu, pričom zmenili aj umiestnenie hlavného vstupu. Po roku 1989 odkúpili byty súkromní vlastníci.
This apartment villa is situated on a corner lot, which shapes the form of its floor plan. The result is a compact form, concentrated on a central hall from which the individual living areas emerge in a fan-shape. The same basic layout is repeated on all three floors. A communication core, in the form of a two-part staircase, is linked to the living areas through a narrow corridor. In its exterior, the building is austere, devoid of any ornament, documenting Weinwurm’s already firmly rooted, self-confident Purist stance. Emerging from the smooth flat facade are only a pair of traditional windows joined by a slender column, a favourite motif of the architect’s, and a flat bay with French windows linked in a similar manner. During World War II, it is assumed that the Reisner family lost the house to Slovakia’s anti-Jewish laws. Afterward, it became a property of the city, which rented the individual flats itself. In the later 20th century, the layout of several flats was altered, and the ground floor rebuilt, leading to a change in the position of the main entrance. After 1989, the flats were sold to private owners.
Literatúra:
Weinwurm, F.: Zeitgemäse Baukunst. Moderne Welt 1924, č. 10 / no., s. / p. 20
Rosenberg, E.: Architekt Bedrich Weinwurm. Salon 6, 1926.
Fridrich Weinwurm – architekt Novej doby. Ed. Š. Šlachta, Bratislava, SAS 1993, s. / p. 38.
Foltyn, Ladislav: Slovenská architektúra 1918 – 1938 a česká avantgarda. Bratislava, SAS 1993, s. / p. 65 a 68.
