Za vyváženou fasádou s veľkými priebežnými oknami, asymetricky členenými spôsobom typickým pre šesťdesiate roky, sa skrýva odvážna dispozícia. Dom má ústredné átrium, naprieč ktorým vedú úzke rampy spájajúce jednotlivé poschodia. Vnútorné chodby, resp. vstupné predpriestory sú presvetlené cez kopilitové steny. Kopilit (sklené dosky prierezu U) je takisto materiálom stien rampového bloku. Hlavný vstup je na uličnej strane mierne naboku, na prízemí je budova otvorená do átria tak, že sa popod rampový kŕčok prechádza až do veľkej zasadačky. Originálna, smelá dispozícia a výrazné celkové tvarové riešenie zaraďuje objekt medzi najvýznamnejšie stavby tohto obdobia. Neskoršie prenajímanie budovy - hlavnou inštitúciou sídliacou tu koncom storočia (2000) obvodný úrad – veľmi ubralo pôvodnej elegancii a originalite budovy, preťažilo pomerne úzke rampy, avšak ešte celkom nezmizol niekdajší esprit tejto architektúry.
Literatúra:
-hl-: Príklad exaktnej architektúry. Projekt 10, 1968, 2, s. 36 – 39.
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Pallas, Bratislava 1976.
DULLA, Matúš: Architektúra šesťdesiatych rokov. In: Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení. (Katalóg výstavy.) SNG, Bratislava 1995, s. 304 – 319.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 430.
