Architekt Weiwurm rozvinul v návrhu vily pre senátora Tománka ideu veľkých obytných terás, ktorú predtým úspešne testoval na niekoľkých budovách v Bratislave, Nitre aj Žiline. Aj keď architekt nikdy nesiahol po obľúbenom motíve funkcionalizmu, celosklených stenách, intenzívny kontakt s exteriérom zabezpečil práve prostredníctvom rozličných typov terás. Na zvýšenom prízemí je to po celej šírke budovy prebiehajúca terasa spojená schodmi so záhradou, na prvom poschodí to je dvojica priestranných lodžií a na druhom poschodí veľká terasa orientovaná na Dunaj zaberajúca polovicu plochy podlažia. Vertikálne prepojenie jednotlivých poschodí zabezpečujú samostatné schodiskové ramená, rozmiestnené v súvislosti so zmenami dispozície. Pôdorys aj týmto spôsobom získal ráz otvorenej netradičnej dispozície. Vila patrí k najlepším príkladom dokumentujúcim dobové zmeny v bývaní. Krátko po jej vzniku ju zaradili do prestížnej holandskej publikácie venovanej moderným vilám a vidieckym domom v Európe a Amerike. O jej výnimočnosti svedčí aj skutočnosť, že v publikácii patrí k niekoľkým málo príkladom predstaviteľov nekompromisnej novej vecnosti.
Literatúra:
Zechlin, H. J.: Tschechoslowakische Baukunst. Wasmuthh´s Monatshefte 14, 1930, č. / no. 11, s. / p. 515 – 521. Moderne villa´s en Landhuizen in Europa en Amerika. Amsterdam, Kosmos, 1930, obr. / figs. 158 – 160.
Fridrich Weinwurm – architekt NOVEJ DOBY. Katalóg výstavy. Ed. Štefan Šlachta. Bratislava, SAS 1993.
FOLTYN, Ladislav: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939. Bratislava SAS 1993. 238 s.
Architektonické diela 20. storočia na Slovensku – Bratislava. Architektúra & urbanizmus 31, 1997, 2 – 3, s. XXXII.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
