Jeden z najplodnejších slovenských architektov Milan Michal Harminc vyprojektoval pre významného liptovského továrnika Gustáva Hupku veľké sanatórium už v druhej polovici prvého desaťročia 20. storočia. Hrubú stavbu postavili v rokoch 1917 až 1921 a celý objekt dokončili v rokoch 1924 až 1925. Dlho to bolo najvýznamnejšie tatranské sanatórium. Prinieslo rad dispozično-prevádzkových a technických noviniek. Hlavnou z nich bol systém terasovito ustupujúcich hlbokých lodžií na južnej strane budovy, určených na umiestnenie lôžok pacientov. Pre architektúru sanatória je charakteristické, že sa tu stretáva monumentálne historizujúce riešenie s moderným architektonickým myslením. Severná fasáda je tvarovaná ešte v duchu eklektického historizmu. Sú na nej barokovo pôsobiace oblúky nad vstupom alebo nad väčšími oknami, kým južná fasáda s terasami má už prostú modernú horizontalitu. Oba protirečivé princípy sa spájajú na bočných priečeliach. Konštrukčný charakter skeletových prvkov otvorených terás priviedol architekta k obmedzeniu ozdobnosti, ktorá sa celkom vytratila na jednoduchých prvkoch lemujúcich južné predpolie objektu (pergoly, oplotenie, kruhový altánok) ako aj na neskoršej dostavbe obytného bloku pre zamestnancov sanatória. Tu má už architektúra puristicky funkcionálny ráz.
Literatúra:
ZVALITEĽ: Palace sanatórium Dra Szontágha v Novom Smokovci vo Vysokých Tatrách. Slovenský staviteľ 2, 1932, 1, s. 3.
KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1918 – 1945. Bratislava, Pallas 1971. 186 s.
Neuzeitliche Hotels und Krankenhäuser. Berlin, E. Polag Verlag. s. 300 – 303.
BOHUŠ, I.: Osudy tatranských osád. 1982, s. 181 - 186.
FOLTYN, Ladislav: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939. Bratislava, SAS 1993. 238 s., tu s. 192.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s.
