Medzi najdôležitejšie stavebné etapy vo Vysokých Tatrách patrí obdobie príprav na hosťovanie Majstrovstiev sveta v severských lyžiarskych disciplínach v roku 1970. Plánovanie tohto podujatia podnietilo a urýchlilo už existujúce zámery.Medzi nedostatkovú typológiu patrili hotely vyššej kategórie, ktoré sa v Tatrách až do sedemdesiatych rokov prakticky nebudovali. Existoval iba Grandhotel v Tatranskej Lomnici a v Starom Smokovci. Súťaž na výstavbu nového hotela kategórie A na Štrbskom Plese sa uskutočnila už v rokoch 1958 – 1959. Hotel mal byť umiestnený na hrádzi prednej morény, na mieste bývalých hotelov Hviezdoslav a Kriváň. Toto miesto však bolo napokon vyhodnotené ako nevhodné a výsledky súťaže sa nerealizovali.
Nový hotel bol postavený až v rokoch 1968 – 1976 podľa projektu brnianskeho architekta Zdeňka Řiháka zo Štátneho projektového ústavu obchodu, a to na opačnej moréne plesa, v jeho severnej časti. Řihák navrhol na Štrbskom Plese aj hotel Panorama. Obe tieto stavby patrili v čase svojho vzniku k mimoriadne kontroverzným; slovenská architektonická obec ich kritizovala pre premrštenú mierku a vnímala ich ako zbytočnú exhibíciu autora v mimoriadne cennom prírodnom prostredí.
Architekt naopak v najlepšom presvedčení sústredil požadovanú ubytovaciu kapacitu hotela do siluety nerovnoramenného trojuholníka. Táto koncepcia vychádzala zo základnej myšlienky – prekryť celý objekt jednou sedlovou strechou, ktorá by odvádza vodu zo strechy bez odkvapových žľabov priamo na zem. Dve zo štyroch fasád tak tvorí strešný plášť 12-podlažnej ubytovacej časti. Na juhu sa k základnej hmote pripája nižšia časť s hospodárskym zázemím a Slnečnou reštauráciou. Pre stavbu bola použitá progresívna oceľová konštrukcia, ktorú realizovali pracovníci Hutných stavieb z Košíc a Hutných montáží z Ostravy. Budova bola pôvodne obložená drevom a kameňom.
Pri priestorovej organizácii sa architekt zameral na jedinečné výhľady. Celá vstupná a spoločenská časť na prízemí je presklená a umožňuje bezprostredné pohľady na jazero. Ešte lepšiu vyhliadku poskytoval denný bar Horizont na 9. poschodí. Hlavné spoločenské priestory boli podľa interiérového libreta orientované na jeden hlavný motív, čomu zodpovedalo aj výtvarné doriešenie. Slnečnej reštaurácii dominoval monumentálny keramický reliéf slnka, nosným prvkom priestoru recepcie bola tečúca voda a symbolom nočného Vatra baru bol oheň v otvorenom krbe.
K hotelu boli neskôr pristavané priestory krytého bazéna a wellness. Okrem pôvodnej formy budova pri rekonštrukcii prišla aj o pôvodnú materialitu fasády a niektoré prvky interiéru.
autor textu: Monika Bočková
Literatúra:
MERJAVÝ, Pavol - ŘIHÁK, Zdeněk: Hotel Patria - nová, hoci diskutabilná dominanta Štrbského Plesa. Projekt 1978, roč. 20, č. 9-10, s. 16-19.
BAHNA, Ján: Čo nám navrhli českí architekti v oblasti občianskej výstavby. Projekt 1980, roč. 22, č. 8, s. 26 — 28.
KOS, Lukáš: Zdeněk Řihák´s Hotel Building and the State Project Institute of Trade Brno. Architektúra & urbanizmus 2021, roč. 55, č. 1 — 2, s. 46 — 59.
OHRABLO, František: Rekonštrukcia strešného plášta interhotela Patria. Projekt 1988, roč. 30, č. 9, s. 48-49.
ŠLACHTA, Štefan: Kritika. Projekt 1974, roč. 16, č. 9, s. 55.
KRIVOŠOVÁ, Janka - LUKÁČOVÁ, Elena: Premeny súčasnej architektúry Slovenska. Bratislava: Alfa, 1990, s. 124.
