Štátny ústav národného zdravia realizovali v rovnakom čase ako výstavbu sídliska Kramáre. Svahovitý terén tohoto územia v blízkosti prírodného územia Malé Karpaty a s dobrým smerom prevládajúcich vetrov predurčili toto územie už v predošlých dekádach na výstavbu sústredenej zdravotníckej výstavby celoštátneho významu. Ako prvú tu v roku 1967 dokončili budovu mestskej nemocnice, po nej nasledovala výstavba objektov vedecko-výskumných ústav a detskej fakultnej nemocnice. Na severnom okraji zástavby túto infraštruktúru doplnila stavba štátneho sanatória, pôvodne určená pre liečebno-preventívnu starostlivosť diplomatického zboru.
Architekt Štefan Imrich, autor viacerých významných zdravotníckych komplexov stavbu navrhol ako tvaroslovne jednoduchú hmotu tvaru predĺženého kríža s výrazným horizontálnym členením a priebežnými balkónmi. Stavba má päť nadzemných podlaží a z dispozičného hľadiska je riešená ako mnohotrakt. V podzemnom a prvom nadzemnom podlaží sú situované technické a hospodárske zariadenia, operační trakt, ARO a lekáreň s hlavnými vstupnými priestormi. Na 2-5 nadzemnom podlaží sú situované jednotlivé lôžkové oddelenie s príslušnými užšími komplementami.
Dnes budova slúži ako sídlo Národného onkologického ústavu, ktorý sa mal pôvodne nachádzať v budove dnešného Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb. Súčasť areálu Onkologického ústav dnes tvoria viaceré objekty a dostavby, avšak pôvodný výraz hlavnej stavby zostal zachovaný.
autor textu: Laura Krišteková
Literatúra:
MÜLLER, Rajmund – RAJCHL, Jaroslav – VÍTEK, Jaroslav – ŠAVLÍK, Milan. 1988. Rozvoj zdravotníckej výstavby v Slovenskej socialistickej republike: 40 rokov zdravotníckej projekcie – 20 rokov Zdravoprojektu. Martin: Osveta..
STRNADEL, Zdeněk. Občanské stavby: Československé a evropské nemocnice z druhé poloviny XX. století. Brno, Vysoké učení technické 1988. s. 27.
