Výstavba polikliniky prebiehala súčasne s realizáciou sídliska Karlova Ves ako súčasť jeho plánovanej občianskej vybavenosti. Mala zabezpečiť ambulantné služby pre spádové územie 30 000 obyvateľov a z urbanistického hľadiska tvoriť súčasť spoločenského centra sídliska. Jej architektonický návrh vychádza zo základného funkčného členenia na dominantnú šesťpodlažnú hmotu ambulancií pre dospelých pôdorysného tvaru H, ktorý dopĺňa trojpodlažný átriový objekt detského oddelenia. Poliklinika pre deti sa delí na liečebnú, preventívnu a stomatologickú časť so samostatnými vstupmi, ktoré však možno vzájomne prepojiť. Tieto dva celky sú stavebne prepojené objektom lekárne a postavené na horizontálnej doskovej podnoži, ktorá má v zmysle dobového uvažovania o výstavbe mesta rozdeliť automobilovú a pešiu premávky do dvoch úrovní. Na úrovni terénu sa tak nachádza zásobovanie a prestrešené parkovisko. Vstup pre peších pacientoch je situovaný o podlažie vyššie, priamo z úrovne terasy. Takáto skladba vytvára architektonicky harmonickú a tvaroslovne čistú kompozíciu. Popri tom si však stavba zachováva prehľadnú a dobre presvetlenú dispozíciu, ako aj veľkorysé spoločné priestory v jej komunikačnom jadre.
autor textu: Laura Krišteková
Literatúra:
ŠČEPÁN, Albert. Poliklinika Karlova Ves. Projekt 1972, 14(8), s. 20 – 21.
ČERMÁK, František, and Karel Fořtl. 1981. Občanské stavby. Stavby zdravotnické. Praha: ČVUT Praha.
MÜLLER, Rajmund – RAJCHL, Jaroslav – VÍTEK, Jaroslav – ŠAVLÍK, Milan. Rozvoj zdravotníckej výstavby v Slovenskej socialistickej republike: 40 rokov zdravotníckej projekcie – 20 rokov Zdravoprojektu. Martin: Osveta 1988.
KRIVOŠOVÁ, Jana - LUKÁČOVÁ, Elena: Premeny súčasnej architektúry Slovenska. Bratislava: Alfa, 1990, s. 134-135.
MORAVČÍKOVÁ, Henrieta – TOPOLČANSKÁ, Mária SZALAY, Peter et al.: Bratislava – Atlas sídlisk / Bratislava – Atlas of Maas Housing, Slovart 2011, s. 174 - 175, 179.
