Účelom realizácie bolo zabezpečenie vhodného zariadenia pre baníkov Ostravsko-karvinského revíru, pre ich odpočinok, rekreáciu a rehabilitáciu. 309-posteľový objekt na Podbanskom však svojou výnimočnou architektúrou ďaleko predčil čisto funkčné nároky. Osadením rekreačného komplexu OKD na sutinovú hranu nad Zlomiskovým žľabom sledoval autor urbanisticko-architektonický zámer s cieľom ohraničiť športovo-rekreačné centrum Podbanské a zároveň vytvoriť hranicu pred vstupom do prísne chránenej Tichej a Kôprovej doliny. Sturmayr bol presvedčený, že práve veľkokapacitným objektom s komplexnou vybavenosťou sa zabráni ďalšiemu rozširovaniu výstavby.
Voľba lokality prinútila architekta a jeho spolupracovníkov zodpovedať zložité priestorové, tvaroslovné, konštrukčné a materiálové otázky. Budova sa jednoznačne podriaďuje terénnemu reliéfu. Je založená na dvoch výškových úrovniach s rozdielom 20 metrov. Pôdorysne je rozložená do troch ramien, ktorých vzájomné skĺbenie je diktované terénom a svetovými stranami. Vstupné priestory sú prístupné z predsadenej terasy, položenej 4 m nad úrovňou terénu. Pod touto terasou sa nachádza podstatná časť technického a skladového vybavenia budovy. Architektúra pôsobivo graduje na rôznych výškových úrovniach, pričom dopĺňa panorámu s majestátnym Kriváňom v pozadí. Do krajinného obrazu sa architektúra začleňuje aj materiálovým riešením. Tri základné materiály predstavujú pohľadový betón, tmavo eloxovaný matný hliník a sklo. Najpozoruhodnejším prvkom interiéru je točité oceľové schodisko.
Literatúra:
JURČA, Marián: Rekreačno-rehabilitačné stredisko pre ostravských baníkov. Projekt 20, 1978, 9/10, s. 29 – 31.
STURMAYR, Ján, Valentovič, Alexander: Rekreačno-rehabilitačné zariadenie pre ostravských baníkov na Podbanskom vo Vysokých Tatrách. Projekt 24, 1982, 2, s. 6 – 19.
ZALČÍK, Tibor - DULLA, Matúš: Slovenská architektúra 1976 - 1980. Bratislava: Veda Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1982, s. 192.
