Duklianske múzeum navrhnuté prešovským architektom Františkom Jesenkom patrí medzi odvážne príklady organickej moderny na Slovensku. Dielo v sebe spája geometrickú jednoduchosť ale aj emocionálny náboj. Nachádza sa na okraji mestského parku, na spojnici medzi centrom mesta a severne situovaným Pamätníkom sovietskej armády.
Hmotovo objekt pozostáva zo spodnej podnože s kazetovým obkladom a vykonzolovanej hornej hmoty, ktorá je prístupná po exteriérovej rampe. Pri pohľade zvonku vytvára stavba ilúziu kruhu, skutočnosti však horné podlažie pozostáva z dvoch nesústredných polkruhov. Týmto jednoduchým gestom autor docielil pomerne netradičný výstavný priestor, v ktorom expozícia lemuje vnútorný obvod krivky. Vzniknuté rovné priečelia autor využil na vstup do múzea orientovaný smerom k centru mesta a na presklenú stenu, ktorá umožňuje priehľad na pamätník v parku. Vonkajší monument sa tak čiastočne stáva súčasťou exponátov.
Autora stavby inšpirovalo v pôdorysnom riešení skĺbenie dvoch dlaní a v miestach spojenia polkruhov predpokladal vyvrcholenie celej expozície. V tejto centrálnej časti dispozície autor navrhol efektnú diorámu duklianskeho boja a premietaciu miestnosť s kapacitou 40 ľudí. Múzeum bolo slávnostne sprístupnené 4.10.1969 pri príležitosti osláv 25. výročia Karpatsko-duklianskej operácie. Dnes je súčasťou Vojenského historického múzea so sídlom v Piešťanoch.
autor textu: Monika Bočková
Literatúra:
KOHLMAYER, Václav. Duklianske múzeum vo Svidníku. Projekt 1975, roč. 17, č. 4, s. 16.
KOHLMAYER, Václav. Stavoprojekt Prešov. Projekt 1974, roč. 16, č. 2–3, s. 21–22.
KUSÝ, Martin. Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava: Pallas, 1976. s. 212.
MALINOVSKÝ, Viktor a kol. Dvadsať rokov investičnej výstavby vo východoslovenskom kraji. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1967. s. 403.
KOHLMAYER, Václova: Oblasť pod Duklou. Architektura ČSR 1980, roč. 39, č. 5, s. 210 - 213.
