Úspešná realizácia družstevného komplexu Unitas priniesla architektom ďalšiu podobnú objednávku. Roku 1932 ich oslovili predstavitelia Stavebného družstva súkromných zamestnancov a robotníkov, Nová doba, so žiadosťou o vyhotovenie návrhu obytného komplexu s malými bytmi na Vajnorskej ulici. Architekti vzhľadom na odlišnú priestorovú situáciu koncipovali domy ako schodiskové sekcie so štyrmi bytmi na podlaží, usporiadané do riadkov. Jednotlivé sekcie vytvárali členitú štruktúru, ktorá sa však stala terčom kritiky pri posudzovaní projektu v rámci žiadosti o hypotéku. Budove vyčítali, že "je veľmi silne členená" a konštatovali, že "tento spôsob členenia nesporne zdražuje stavbu..." Návrh sa však nakoniec podarilo obhájiť a družstvo od Hypotečnej banky získalo aj úver vo výške 3 500 000 Kč potrebný na zabezpečenie stavby. Celkové odhadované náklady na výstavbu pritom predstavovali 7 400 000 Kč.
V dvojbloku sa nachádzalo 162 bytov piatich typov (menšie a väčšie jednoizbové, menšie a väčšie dvojizbové byty a garsónky). Ich plocha sa pohybovala v rozmedzí od 34, 5 do 56, 7 m2. Všetky byty boli vybavené rozvodom elektriny, tepla, plynu a studenej aj teplej vody. Za zmienku stojí aj materiálový štandard bytov, kde sa uplatnili moderné dobové výrobky vrátane terrazových a xylolitových podláh, vstavaného nábytku a " grádlových samočinne svinovacích záclon". Konštrukčný základ domu tvoril oceľový skelet. Použitie oceľovej konštrukcie pritom nebolo samoúčelné, architekti ním sledovali rýchlu montáž, unifikáciu stavebných prvkov a zníženie nákladov na výstavbu. Súčasťou obytného súboru boli garáže aj spoločné práčovne. Na prízemí boli prenajímateľné priestory určené pre mliekareň, cukráreň, drogériu, trafiku a módny tovar, ako aj dve dielenské prevádzky so skladmi. Roku 1935 sa zo strany stavebnej komisie objavila požiadavka na vybudovanie civilného krytu, ktorá so opierala o nariadenie č. 82 z apríla 1935. V kancelárii Architekt Weinwurm a Vécsei venovali veľkú pozornosť konštrukčnej a materiálovej stránke riešenia. Stropné konštrukcie realizovali výhradne prostredníctvom oceľobetónového systému Ast - Moulin. Na fasády použili moderné omietky s hornou vrstvou z cementu a kamennej drte. Fasády obrátené na sever mali v omietke primiešaný Ceresit na ochranu proti vlhkosti.
Ešte skôr, ako bol bytový dom dokončený, došlo k rozšíreniu stavebného zámeru o ďalší blok. Realizovali ho v takmer nezmennej podobe, akurát oceľový skelet nahradili dostupnejšou oceľobetónovou konštrukciou. Prvé dva dvojbloky získali užívacie povolenie na jeseň roku 1936.
Vtedy sa už plánovala dostavba ďalšieho dvojbloku, ku ktorej nakoniec došlo až začiatkom štyridsiatych rokov 20. storočia. Na príprave realizačných výkresov pracoval architekt Eugen Kramár.
Literatúra:
Obytné domy stavebného družstva Nová doba. Ed. A. Hořejš, Bratislava 1933. Slovenský staviteľ 4, 1934, s. / p. 81 – 87. Neuere Arbeiten der Architekten Weinwurm und Vécsei, Pressburg. Forum 5, 1935, s. / p. 108. Nová doba (2. etapa). Ed. A. Hořejš, Bratislava, 1936. Steiner, Ernst: Die Entwicklung der Mittelstandswohnung in den letzten zehn Jahren. Forum 7, 1937, s. / p. 83 – 84.
