Architektonická a sochárska súťaž na úpravu provizórneho cintorína 6 845 padlých vojakov Červenej armády v bojoch o oslobodenie Bratislavy patrila medzi najvýznamnejšie architektonické súťaže začiatkom päťdesiatych rokov. Vyhral ju síce Emil Belluš (spolupracovali s ním aj mladí architekti Ivan Matušík a Ferdinand Milučký), ale v ďalších kolách výberu padla voľba, iste aj z ideologických dôvodov, na Jána Svetlíka. Za čas, ktorý uplynul od projektu do jeho dokončenia, prešiel návrh veľkými zmenami, ktoré prekvapujúco prospeli jeho podobe. Na overenie vzhľadu sa dokonca sa vyhotovil model v pomere 1 : 1 a projekt sa prezentoval samotnému N. S. Chruščovovi pri jeho návšteve Bratislavy. Z ťažkopádneho monumentu stalinských čias však vznikol klasicky elegantný 37,5 m vysoký obelisk. Stojí na kubuse stĺpovej siene a na vrchole má postavu vojaka so zástavou od Klementa Trizuljaka. Aj na ostatných významných miestach pietneho areálu sú sochy význačných sochárov (Tibor Bártfay, Jozef Kostka, Ján Kulich, Rudolf Pribiš, Ladislav Snopek), ktoré sú síce tradične realistické, ale už netrpia proletárskou ťakopádnosťou raných päťdesiatych rokov.
Literatúra:
BEISETZER, Ladislav: Pamätník sovietskym hrdinom na Slavíne v Bratislave. Architektura ČSR 19, 1960, s. 517 – 519.
GOČÁR, Josef: K soutěži na památník Rudé armády na Slavíně v Bratislavě. Architektura ČSR 13, 1954, s. 79 – 85.
LUKAČOVIČ, Štefan: Súťaž na pamätník Sovietskej armády na Slavíne. Architektura ČSR 13, 1954, s. 74 – 78.
NAHÁLKA, Peter – CHORVÁT, Miloš: Návrh pamätníka na Slavíne. Architektura ČSR 14, 1955, 9 – 10, s. 347 – 350.
PETERAJOVÁ, Ľudmila: Ďalšia etapa vo vývoji našej architektúry. Výstava ideových architektonických a sochárskych návrhov na Slavín v Bratislave. Kultúrny život 8 (31. 10. 1953), č. 44, s. 6.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 181, 189, 215, 283, 418.
DULLA, Matúš: Slovenská architekúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava, Perfekt 2007. 196 s., tu s. 26.