Celé mestečko Sládkovičovo ovplyvnila svojou stavebnou aktivitou rodina zakladateľov cukrovaru Kuffnerovcov výstavbou mnohých, nielen priemyselných, stavieb. Areál cukrovaru dômyselne uzatvára os parku kuffnerovského kaštieľa. Výhodná poloha na úrodnej nížine spolu s blízkosťou železničnej trate boli hlavnými dôvodmi na založenie továrne na cukor práve na tomto mieste. Po dvoch rokoch od spustenia prvej kampane začali majitelia s rozsiahlou prestavbou a následne po ničivom požiari v roku 1871 sa opäť začína komplexná obnova celého areálu, ukončená v roku 1874. V areáli sa nachádzala kotolňa, sklady, dielne, stajňa koní, surovárňa s varňou, rafinéria a sklad cukru, úprava difúznej šťavy, spódiové pece a nádrž na melasu. Boli tu aj dve pece vápenky a hasiareň vápna. Architektúra cukrovaru, tak ako ju poznáme z historických zobrazení, niesla znaky romantického tvaroslovia. Fasády objektov zvýrazňovali profilované prvky z režného muriva - pilastre, strešné rímsy, lemovanie štítov zuborezom, okná ukončené oblúkovým prekladom s klenákom a vystúpenými parapetmi s klasickým priemyselným zasklením. Okná boli združované a rámované, tak aby sa podčiarkla kompozícia celej fasády.
Ďalšia etapa výstavby z rokov 1904 -1935, kedy vznikla varňa, “kockáreň”, opravárenské dielne, konzerváreň a sklad dreva s pílou, už nemajú tak výraznú architektúru. Prvky z režného muriva sa tu používajú v zjednodušenej forme.
Komplexná modernizácia cukrovaru v rokoch 1935-1938 sa výrazne dotkla aj jeho architektúry. Priestorová organizácia priemyselného areálu ostala takmer nezmenená, avšak väčšina objektov bola očistená takmer na murivo, stavby boli stužené železobetónovými vencami a doplnené novými výplňami otvorov. Bohaté tvaroslovie, ktoré poukazovalo na dobu vzniku celého cukrovaru, nahradili ploché pilastre a rímsy. Prestavba z roku 1935 priniesla novú energocentrálu, ktorej komponovanie fasád vizuálne prezentovalo konštrukčnú podstatu stavby. V podobnom duchu vznikol aj objekt spilky, dvojpodlažná turbínová hala a iné prístavby. Mnohé stavby museli byť zbúrané.
Po znárodnení podniku sa často menili názvy fabriky a takisto aj organizačná štruktúra v areáli. Modernizácia prebiehala podľa meniacich sa technologických štandardov. Počas druhej polovice 20. storočia postavili viaceré objekty, ktoré boli realizované výhradne typovými a účelnými stavbami. Výraznejšie do vzhľadu celého areálu zasiahlo nové tvarovo zmenené prestrešenie hlavnej výrobnej budovy trapézovým plechom. Cukrovar je dnes (2021) nevyužitý a chátra.
Literatúra:
HALLON, Ľudovít - SUDOVÁ, Eva (ed.): Barón Karl Kuffner de Dioszegh a diószegský cukrovar. Preklad Hildegarda POKREIS. Sládkovičovo, Mesto Sládkovičovo 2009.
SUDOVÁ, Eva: Kuffnerovský hospodársky komplex. Sládkovičovo, Mesto Sládkovičovo 2012.