Plnoautomatizovaný mlyn so silom v Trnave je považovaný za najpozoruhodnejšiu priemyselnú stavbu Emila Belluša. U architekta si ju objednalo Nákupné ústredie potravinárskych družstiev (NUPOD). Mlyn pozostáva z lapidárne rozdelených a protikladne tvarovaných základných objemov - ôsmich valcových síl, vlastného mlyna s radmi rastrovaných okien a nadstavby, ktorá premosťuje medzeru medzi nimi a je spojená s vodojemom a násypníkom, predstavujúcim najvyšší bod objektu. Konfiguráciu hmôt výrazne dotvárajú dve šikmo zrezané plochy. Jedna je pri násypníku – v nej je vlastný šikmý lievik na nasýpanie. Druhá šikmá plocha prekrýva schodisko. V oboch prípadoch sú šikmé plochy priemetom vnútornej funkcie. Samostatne stojaci sklad múky má voľný pôdorys a pásové okná súvisle obiehajúce po celom obvode. Mlyn bol vďaka dokonalej kompozícii často publikovaný v rôznych výberoch stavieb modernej architektúry. Ladislav Foltyn o tejto Bellušovej stavbe napísal: „Estetická funkcia nepristupovala zvonku, jestvuje v samotnej podstate stavby mlyna”.
Mlyn bol dimenzovaný na spracovanie siedmich, nanajvýš desiatich vagónov obilia za deň. Obilie najprv očistili a potom kapsovým výťahom vyniesli nahor, do najvyššieho bodu mlyna, kde sa rozdeľovalo do jednotlivých síl. Doprava medziproduktov bola riešená spádom, hotové výrobky dopravovali točité sklzy, tzv. šneky. Dvojdielny vodojem o objeme 35 m3, ktorý jednou časťou zásobuje prevádzku mlyna a jeho druhá časť je určená pre protipožiarnu ochranu, je spojený priamo s hasiacim zariadením. Jeho zásobovanie vodou zabezpečuje podzemná nádrž s objemom 300 m3. Hotové produkty bolo možné pripraviť odberateľovi kedykoľvek to bolo potrebné, aj počas mletia. Okrem toho, mlyn pracuje bezprašne, keďže je vybavený rôznymi vysávacími zariadeniami.
Konštrukcia mlyna je oceľobetónová s tehlovou výplňou. Stropy, ktoré sú vystavené mimoriadnej záťaži, sú oceľobetónové, ostatné sú drevené. Hoci zariadenie mlyna sa postupne modernizovalo, samotnú architektúru to neovplyvnilo. Navyše, mlyn pracuje dodnes a jeho výrobná kapacita je v súčasnosti niekoľkonásobne vyššia než v čase jeho dokončenia, v roku 1938.
Literatúra:
BELLUŠ, Emil: Príspevok k budovaniu slovenského mlynárskeho priemyslu. Technický obzor slovenský 2, 1938, 3, s. 79 – 85.
TEIGE, Karel: L´architecture moderne en Tchécoslovaquie. Prague, Ministére de l´information 1947 (nestr.).
SFAELLOS, Charalambos Ath.: Le Funktionalisme dans l´architecture contemporaine. Paris, Editions Vincent Fréal er comp 1952.
FOLTYN, Ladislav: Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918 – 1939. Bratislava, SAS 1993, s. 178.
HUSÁK, Vladimír: Architektúra ako život. Dynamika metamorfózy tvaru na trnavskom mlyne. Projekt 41, 1999, 4, s. 46 – 51.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. s. 391.
DULLA, Matúš: Architekt Emil Belluš. Bratislava, Slovart 2010. s. 104 – 110.
