Zimný štadión je súčasťou rozsiahleho komplexu športových zariadení, ktorých výstavbu iniciovala náhla strata športovísk v Petržalke po jej anektovaní Nemeckom. Štadión sa formoval od roku 1940. Najprv postavili nekryté umelé klzisko. Do roku 1946 bolo vybavené dočasným hľadiskom pre 4 000 divákov. V roku 1945 tím autorov pod vedením Kamila Grossa vypracoval definitívny projekt krytých tribún s kapacitou 11 500 miest. Realizáciu ukončili až v roku 1957 prekrytím štadióna oceľovou konštrukciou s podpornými stĺpmi. Tieto stĺpy využili aj pri rekonštrukcii v rokoch 2004 a 2005, kedy na ne zavesili nezvyčajnú oceľovú nosnú konštrukciu Sky Boxov a Sky Lounge podľa projektu tímu architektov vedených Dušanom Fischerom. Ide o uzavreté priestory, akési oddelené lóže, vložené nad hľadisko štadióna. Strohá architektúra štadióna je typickým príkladom neskorého funkcionalizmu. Príznačné je najmä skosené nárožie zvýraznené monumentálne pôsobiacimi prevýšenými piliermi zasklenej steny. Zimný štadión bol prvou stavbou tohto druhu v Bratislave.
Literatúra:
Zimný štadión v Bratislave. Architektura ČSR 17, 1958, 1.
KRIVOŠOVÁ, Janka – LUKÁČOVÁ, Elena: Premeny súčasnej architektúry Slovenska. Bratislava, Alfa. 200 s., tu s. 28.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s., tu s. 410.
MORAVČÍK, Peter: Upgrade starej dámy. ARCH 11, 2006, 1, s. 24 – 27.
Foto:
Matúš Dulla
